Buďte darom…

Dnes sú Vianoce. V našich príbytkoch rozvoniava kapustnica a všetci sa pripravujeme na slávnostnú Štedrú večeru. Tento článok nepíšem práve na Štedrý večer preto, lebo nemám čo robiť, ale tým pravým dôvodom je skutočnosť, že sa chcem s vami podeliť o radosť, ktorú prežívam a poďakovať sa. Toto poďakovanie má nielen svoje čaro, ale aj hodnotu. Stalo sa vám niekedy, že niekto pre vás niečo nezištne urobil? Určite áno. A naopak? Aj vy ste niekomu poslúžili bez toho, aby ste niečo za túto službu žiadali? Verím, že máte veľa podobných zážitkov, či skúseností. Možno sa divíte, prečo píšem o tak samozrejmej veci, ako je vďačnosť. Ja však chcem zdôrazniť trošku inú, s tým súvisiacu skutočnosť a tou je naša snaha byť jeden druhému darom. Vianoce nám pripomínajú jeden veľký Dar, ktorý sme všetci dostali a to bez toho, či veríme, alebo nie. Či slávime dôstojne a radostne Vianoce, alebo s istou dávkou nevrlosti a nervozity pretrpíme tento vianočný čas. Na stránkach Mladý a Úspešný sme často písali o tom, že každý človek má určité svoje dary a talenty, ktoré dostal už pri narodení do vienka. A samozrejme ich aj počas svojho života rozvíja. A tu je podstata celej veci. Nemôžeme byť všetci rovnakí, všetci rovnako úspešní, rovnako zarábajúci…. Pretože každý má svoje presné určenie a poslanie. To ale neznamená, že si nemôžeme jeden druhému pomôcť. Práve naopak. Byť darom nie pre seba, ale jeden pre druhého. Život potom naberá úplne iné obrátky a chutí stonásobne lepšie. A stačí tak málo, napríklad takýto list:

Chcem sa Vám poďakovať za Váš kaučing začiatkom roka. Zasielam malé poďakovanie pre Vás a Vašu rodinu (a tak ako by povedal super kauč Joe Vitale) pretože mám pocit, že “ste správny človek so správnym faktorom príťažlivosti na tie správne veci.” Zároveň Vám želám radostné a pokojné prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, šťastia a životného optimizmu v Novom roku 2011. S úctou Alena

Niekedy vás v živote “dostanú” aj takéto maličkosti. Áno Alena, podarilo sa Vám to. V tento krásny a sviatočný večer želám Vám a nám všetkým len jedno, aby sme inšpirovaní radostnou vianočnou zvesťou boli darom jeden pre druhého.

Pokojné a požehnané Vianoce 2010.

Váš Kamil

Nabrúste si ostrie.

Posledný mesiac v roku je príznačný tým, že vrcholí naše snaženie v práci, finišuje plnenie plánov a obratov firiem a samozrejme zvyšuje sa naša únava po celoročnom pracovnom nasadení. Pre niektorých je koniec roka obdobím, kedy dostanú výpoveď z práce, pretože finančná kríza spolu s úspornými  opatreniami firiem si vyžiadajú svoju daň.
Niektorí budú mať to šťastie, že dostanú tučné prémie, prípadne povýšenie v práci, čo z hľadiska kariéry je nepochybne veľmi príjemný zážitok. No existuje aj taká skupina ľudí, ktorá aj keď nepracovala tak dobre a tvrdo, zostáva na svojich pozíciách a prechádza do nového fiškálneho roka bez ujmy na zdraví. Títo ľudia možno prestali používať svoje dobré návyky a ich výkon v každom aspekte života klesol. Týmto článkom nikomu nechcem vstupovať do svedomia, ale poukázať na fakt, že priemernosť v práci, odkladanie dôležitých priorít a okolkovanie môže otupiť “vaše ostrie”.
Tento pojem opísal svetoznámy autor Stephen R. Covey vo svojej nezabudnuteľnej knihe 7 návykov vysoko efektívnych ľudí.

Pre osvieženie zhrniem spomínané návyky: Pokračovať v čítaní

Vianoce – o čo vlastne ide?

Pár dní a Vianoce sú tu! Nič nové pod slnkom, však? Stres mnohí zažívate už v dostatočnom predstihu. Veď ide o veľa, alebo nie? Umyté okná, zotretý prach z klavíra, vyprášené koberce, vôňa medovníkov a vyberaných dobrôt. A zháňka po darčekoch… Každý rok notoricky opakujúci sa scenár. Sviatky pokoja a lásky. Odvážne tvrdenie… Koho sviatky? Aký pokoj? Aká láska? A ako sa prejavuje? Tým, že si prípravu na sviatky “odmaká” hlavne nežné pohlavie? Myslím, že sme si obraz a skutočnú podstatu Vianoc pokrivili sami. Niektorí vedome, iní nevedomky. Tam kdesi v hĺbke počujem Jeho hlas :“Internet, rozhlas a televízia vo svojich reklamách na každom kroku upozorňujú svet na moje blížiace sa narodeniny. Obchodníci sa predháňajú v najlepších ponukách na darčeky a výhodné nákupy. Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí na mňa spomenú. Kladiem si však otázku: Pozná ešte niekto pravý dôvod Vianoc? Prečo si ma ľudia zamenili za Santa Klausa? Prečo svoje pokrytectvo, lož a pyšnú sebalásku vymieňajú za darčeky mysliac si, že si tým zabezpečia ospravedlnenie za premárnený čas, pokrivené vzťahy, či honbu za mamonou tohto sveta?”
Čo keby sme sa snažili pochopiť, že nie jedlo, pitie, darčeky, či iné potešenie sú tým najpodstatnejším jadrom Vianoc? Čo keby sme sa jednoducho a úprimne rozhodli hľadať pravdu o skutočnej podstate a význame týchto najkrajších sviatkov v roku? Dovoľte, aby som sa vás niečo spýtal : čo by ste povedali napr. svojmu dieťaťu na otázku, čo sú to Vianoce? Aká by bola vaša odpoveď? Priznám sa, že aj ja som dostal túto otázku nespočetnekrát. Odpoveď je pritom taká jednoduchá. Vianoce sú o tom, aby sme všetci pochopili a precítili, že Boh je s nami. On neprestal konať ani dnes. Nenechal nás napospas melancholickým spomienkam na minulosť. Stále nás túži chrániť, učiť a viesť. Boh je dnes rovnako mocný ako bol včera. Neopúšťa nás.  Chce od nás iba jedno. Aby sme otvorili svoje srdce a dovolili mu vstúpiť do nášho života. A nielen na Vianoce. Ak sa k tomu odhodláme, zistíme, že sme dostali ten najkrajší vianočný darček.

Ovládať svoj život

Verím, že všetci poznáme skutočnosť, že ak chceme naplno ovládať svoj život, musíme najskôr pochopiť fungovanie ľudského tela. Viete, ako funguje dnešný počítač? Základom je nielen dobrý hardware, ale aj software – kvalitné programy, ktoré nám ako nástroje pomáhajú pri našej práci. Ale ak ich máte nainštalovaných príliš veľa, znižuje sa výkon a počítač pracuje pomaly. Mnohí už prišli na to, že potrebujú skôr správne programy. Podobným spôsobom môžeme pozerať na naše telo. Riadiacou sústavou ľudského tela je náš mozog. Ten zaznamenáva a vyhodnocuje všetky informácie po celú dobu nášho vývoja.  Vďaka genetike máme v sebe všetci zakódované programy, reakcie, návyky či vzorce správania. Hovoríme o tzv. podvedomí. Náš osobný rozvoj, technológie, pokrok je vďaka tomu, že si toto všetko uvedomujeme – ovplyvňujeme to svojim vedomím. Náš mozog pracuje neprestajne – celých 24 hodín denne. Pokračovať v čítaní

Objavte čaro Vianoc

(alebo Ako prežiť Vianoce skutočne vianočne)

Posledné roky som veľa premýšľala nad tým, čo mi na Vianociach nesedí, prečo už nie sú také ako kedysi…

Všetci mi vravia, že je to vekom, ale ja sa stále chodím sánkovať a robím v snehu anjelov. Chýba mi tá detská nedočkavosť. Ten pocit, že čas sa vlečie neuveriteľne pomaly a ja už naozaj do večera nevydržím. Chýba mi rátanie dní…

A zase narážame na to, že problém je v mojom veku. Aj som tomu chvíľku verila, že už som fakt stará, ale potom som si uvedomila, čo robilo moje Vianoce Vianocami….

Prekvapenia!

Ako malá som sa nevedela dočkať, kedy vybalím darčeky a dozviem sa, čo mi Ježiško priniesol. Keď som trošku podrástla, podstatnejšie sa pre mňa stali reakcie obdarovaných. Lenže posledné roky to tak nefunguje. Pokračovať v čítaní

Dať všetko

Verím, že aj vám sa občas stane to, čo aj mne – niekedy sa niečo nepodarí splniť. Poznám aj takých, ktorí sú úspešnejší a ciele, či úlohy, ktoré si vytyčujú dosahujú rýchlejšie. Mňa osobne to “naštve”, keď sa mi nepodarí splniť svoj cieľ. Kladiem si otázky, premýšľam, skúmam, kde som urobil chybu. Tu je dôležité, aby sme sa v takejto situácii nedostali do pasce sebaľútosti, či sebaobviňovania. Asi viete o čom hovorím, však?
Keď sa pozrieme v našom okolí na tých úspešnejších než sme my zistíme, že svoju pozornosť koncentrujú iba na jedno jediné: vydať zo seba maximum!
Áno, už počujem hlasy niektorých z vás, že ľahko sa to povie, ale ťažšie vykoná. Máte pravdu. Ak si neveríte, alebo ak neveríte svojmu cieľu, pre ktorý toto všetko podstupujete, tak sa všetko zdá byť ťažké, nedostupné a vzdialené. Pozrite sa do svojho srdca a spýtajte sa otvorene seba samých: “…som si úprimne istý, že som sa do tejto úlohy vložil úplne celý?” Pokračovať v čítaní

Žite svoj sen…

Paul Potts. Jednoduchý, nenápadný predavač mobilných telefónov. Ako sám hovorí “…stále som čakal na niekoho, kto by ma poštípal a povedal mi:  Zobuď sa, Paul, je čas pracovať. Zasa je neskoro.” Narodil sa v roku 1970 neďaleko Bristolu. Jeho otec bol vodič autobusu, mama Yvonne pracovala v pokladni miestneho supermarketu. Paul mal ešte troch súrodencov. Spieval takmer od chvíle, kedy začal hovoriť. Keď mal 11 rokov bol súčasťou jedného z najlepších cirkevných zborov v Bristole. Ale to “pravé orechové” nastalo až keď dovŕšil 16 a kúpil si lacnú nahrávku od Carrerasa. Spomína: “Bolo to prvýkrát, čo som počul Che Gelida Manina a bol som tak dojatý. No dodnes je La Boheme moja najobľúbenejšia opera.” To, čo Paulovi bránilo robiť v živote to, čo ho bavilo najviac, bol jeho chronický nedostatok sebavedomia a strach z odmietnutia. Pokračovať v čítaní