Zjednodušte si život…

Kto z nás by nechcel žiť lepšie, príjemnejšie či jednoduchšie?
Možno ste čítali množstvo “zaručených tipov” ako na to. Otázka znie – ako to celé dopadlo? Podarilo sa vám žiť jednoduchšie?
Faktom je, že život od svojich úžasných skúšok neušetrí nikoho. Ide len o to, ako si ho zbytočne neskomplikovať.

Rád by som spolu s vami (ak napíšete dole v komentároch svoj názor, tip, či skúsenosť) sformuloval pár tipov, ktoré nám život určite neskomplikujú ale skôr zjednoduchšia. Píšem úmyselne v prítomnom čase:

1.tip: mám svoj životný cieľ - a každý deň idem za ním. Je jedno či je to osobný, profesný alebo iný cieľ. Dôležité je, že ho poznám, verím mu a idem za ním. Už dávno som sa rozhodol, že nie som ochotný cestovať v loďke života bez kormidla a kapitána!

2.tip: hovorím pravdu – dávam do života svoj charakter, moje áno nech je áno a moje nie nech je nie. Klamstvo v akejkoľvek forme vykoreňujem systematicky zo svojho života! Život v pravde a s pravdou dáva väčší zmysel…

3.tip: každý deň si vypnem všetky technologické hračky (mobil, personálny asistent, počítač ai.) na 60 minút. Práve v tejto chvíli, ktorá tvorí jednu hodinu môjho pozemského života pracujem a zameriavam sa na najdôležitejšie prácu. Nie som predsa otrokom svojich elektronických pomocníkov…

4.tip: nekontrolujem svoju e-mailovú schránku hneď ráno. Viem, že pre mnohých je toto tvrdenie číry nezmysel, ale zamyslite sa: koľko času trávime sledovaním svojich e-mailov, mazaním spamov, odpovedaním na nezmysly, alebo čítaním zaručených pikošiek? Preto si kladiem jednoduchú otázku – “to čo teraz robím, ako ma ide posunúť na ceste k môjmu cieľu?”

5.tip: nezdvíham telefón zakaždým, keď zazvoní. Som slobodný a viem, čo chcem.

6.tip: vstávam skoro ráno, dám si rannú rozcvičku/strečing a som dobrej naladený…Každý nový deň je predsa pre mňa novou šancou a príležitosťou…

7.tip: začínam deň modlitbou/meditáciou a urobím si priestor pre zdravé raňajky. Tak ako telo potrebuje pokrm, aj moju dušu nasýtim hodnotnou stravou – múdrymi myšlienkami o Pravde, Láske a Živote…

8.tip: idem skoro spať – poznáte to “Kto skoro ráno vstáva – toho Pán Boh požehnáva”… Zažil som aj pravý opak – potom deň, ktorý nasledoval nestál za nič. O mojej produktivite ani nehovoriac.

9.tip: prestal som sledovať televíziu. Najskôr som postupne obmedzoval “pobyt pre krabicou” a dnes tú krabicu nepotrebujem. Môj priateľ mi kedysi povedal, že televízia je najväčší požierač tej najdrahšej komodity ktorú máme – nášho času. A mal pravdu. To, čo potrebujem si cielene prečítam na zahraničných alebo tuzemských weboch (aby som bol vždy v obraze) a viac informácií v tomto smere nepotrebujem. Čas sú peniaze a “preflákaný pred telkou” sa mi už nikdy nevráti.

10.tip: naučil som sa hovoriť nie. To znamená aj to, že som sa “odstrihol” aj od negatívnych, pesimistických alebo kontraproduktívnych vzťahov! Spočiatku to bolelo, ale dnes nebanujem. Som predsa človek s vlastným názorom a nemusím vždy a všade počúvať tie neustále reči o veciach, ktoré ma unavujú… Ako hovoril Steve Jobs – zakladateľ Applu “1000 nie vám prinesie nevídanú kvalitu a nové príležitosti do života.”

11.tip: naučil som sa chrániť si svoj čas. Vedecké výskumy (a moje vlastné skúsenosti) hovoria, že priemerne sme v práci prerušovaní/vyrušovaní každých 11 minút. Rozptyľovanie ničí produktivitu a komplikuje život.

12.tip: plánujem si týždeň dopredu. V nedeľu večer si dám na 20 minút “rande” sám so sebou a napíšem si moje kľúčové priority na celý týždeň. Je jedno či plánujem s perom v ruke, alebo mám overený software. Dôležité je, že si nerobím z plánovania prioritu ale svoje priority si naplánujem.

13.tip: v nedeľu svätím.To znamená, že v nedeľu oddychujem a načerpám nové sily do nasledujúceho týždňa. Je mi úprimne ľúto tých, ktorí si ani v nedeľu neurobia čas pre seba a svojich drahých. Na smrteľnej posteli mi nebude ľúto toho, že som viac nezarobil, ale toho, že som nerozdal viac lásky a pozornosti tým, ktorých milujem.

“Zíď niekedy z vychodenej cesty a ponor sa do lesa. Určite nájdeš niečo, čo si nikdy predtým nevidel.”

(A.G.Bell)

Sú pre nás potrebné?…

Zdravím vás čitatelia!

Pri jednom posedení prišla reč na notebooky, smartphone iné elektronické „hračky“ pre mňa osobne sú hračky tie zariadenia, ktoré na seba nezarobia alebo nie sú využité účinne tak, aby boli k úžitku a nie len pre zábavu.
Pri tejto slovnej „mele“ sme sa zaujímavo pohádali ale s úsmevom, kde každý presviedčal toho druhého že práve ten „jeho“ výrobok ta jeho hračka je ta najlepšia, ako úžasne využíva všetky funkcie plnohodnotne. Nevyzeralo toto stretnutie ako rodinná seansa ale ako závod obchodných zástupcov v presviedčaní v rovnakom momente bežala v Tv reklama kde nemenovaný elektrodom mal v ponuke základný notebook za zlomok ceny, nedokázala som vysvetliť nikomu, že je to lákadlo pre klientov aby ich pritiahla cena do daného obchodu. Raz som si to skutočne overila mali na sklade TV a to iba 2 ks v danej cene ale s inými parametrami než boli uvedené v reklame, tak od tej doby viem aký je význam propagácie vo forme reklamy, stačí len pritiahnuť, nalákať….
Niečo zo zákona: § 147/2011

§ 3Všeobecné požiadavky na reklamu
(1) Reklama musí byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže7) a dobrými mravmi.8)
(2) Reklama nesmie byť klamlivá.9)
(3) Reklama nesmie byť skrytá.
(4) Reklama nesmie
a) zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí,
§ 45 Klamlivá reklama
(1) Klamlivou reklamou je šírenie údajov o vlastnom alebo cudzom podniku, jeho výrobkoch alebo výkonoch, ktoré je spôsobilé vyvolať klamlivú predstavu a zaistiť tým vlastnému alebo cudziemu podniku v hospodárskej súťaži prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov.
(2) Za šírenie údajov sa považuje oznámenie hovoreným alebo písaným slovom, tlačou, vyobrazením, fotografiou, rozhlasom, televíziou alebo iným oznamovacím prostriedkom.
(3) Klamlivým je aj údaj sám o sebe pravdivý, ak vzhľadom na okolnosti a súvislosti, za ktorých sa urobil, môže uviesť do omylu.
Pochopila som že je takéto široké portfóliom výrobkov na trhu je nutné pretože umožňuje ten jedinečný zážitok ľudom aby každý mal ten či onen výrobok podľa svojej potreby k vlastnému sebauspokojeniu.
Len stojí za úvahu či občas skutočne potrebujeme tie nové mobily, super displaye na monitoroch, audio sústavy a domáce kiná, ak dané zariadenie na seba nedokáže zarobiť? Alebo sa mýlim a jeho účel je len pre potešenie zmyslov, asi som iná, ale mám rada návratnosť.
Sama som si kúpila HTC síce ho využívam v rámci možností ako modem a pripojenie na internet keď cestujem,sledujem ceny akcií, občas investujem nepravidelne no čím viac si uvedomujem, že musím zapracovať na využití a návratností zariadenia

A dávam si pozor na “Pokušenie” v tomto smere pre budúcnosť.

Jeden citát vraví:
Kupujeme veci ktoré nepotrebujeme, za peniaze ktoré nemáme aby sme ohúrili ľudí ktorých nepoznáme“

Vedieť žiť a vedieť konať – 1.časť

Alebo ako sa vo Francúzsku hovorí “savoir vivre et savoir faire” (vedieť žiť a vedieť konať). V sérií článkov sa teda pobavíme o etikete. Keď si tak všímam svet okolo nás – dnes ľudia žijú nielen dlhšie, ale žijú aj pokope vo veľkých mestách na veľmi malom priestore. To spôsobuje, že aj tí, čo si myslia,“že demokracia a sloboda prejavu” na spolužitie stačia a je načase “hodiť cez palubu” všetky tie staré formality a pravidlá o správaní – prichádzajú na to, že by sme predsa len potrebovali zopár jednoduchých zásad. Zásad v zaobchádzaní s rodinou, deťmi, v práci, na obchodných rokovaniach, v kine, reštaurácii, či v divadle. Spoločenské správanie bez etikety je nemysliteľné. Za posledných 20 rokov na Slovensku badať postupnú degradáciu a degeneráciu vzťahov – to je aj preto, lebo máme značné rezervy napr. v etikete. Je jedno či dnes nosíte džíny, alebo pracovný oblek, či sa zdravíte “čau” alebo “príjemný dobrý deň” – každý z nás – či má 60 alebo 20 rokov potrebuje aspoň minimálnu dávku spoločenského správania sa. Možno si poviete: ja mám svoje zaužívané pravidlá a zásady a nezaujímam sa čo si o mne myslia iní. V poriadku. Máte možnosť výberu, pretože tak ako hovorí moja známa Ingrid “tolerancia, ohľaduplnosť, uznanie, rešpekt a ochota pomôcť sú oporné piliere budovy, v ktorej sa môže cítiť dobre mnoho ľudí.” Vieme, že etiketa je súbor pravidiel spoločenského správania. Určuje naše správanie v konkrétnych situáciách, vedie k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a k úcte k človeku. Predstavme si koľko je napríklad na Slovensku ľudí. Môžeme povedať – toľko je aj spoločenských situácií, spôsobov komunikácie medzi nimi či štýlov jednania. Vieme veľmi dobre, že každá situácia je jedinečná a neopakovateľná. Opakujú sa len princípy a pravidlá. Dodržiavanie týchto princípov a pravdiel nás chráni pred spoločenskými úrazmi.

Etiketa nemusí zákonite znamenať neprirodzenosť v našom správaní. Naopak, správanie môže byť prirodzené a zároveň v súlade s pravidlami etikety. Komunikujeme aj neverbálne. Preto je priestor pri neverbálnej komunikácii veľmi dôležitý. Je rozdelený na4 zóny, ktoré si uvedomuje každý človek. Sociologické výskumy ukázali, že znalosti týchto “zón odstupu” nám pomáhajú cítiť sa bezpečne, lepšie komunikovať a ovplyvňovať sa.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Intímna zóna: (do 0,5 m), je komunikačne najbohatšia. Poznáte to - v preplnenej električke, autobuse alebo výťahu sa všetci zúčastnení nedobrovoľne ocitajú v intímnych zónach iných ľudí. Aby sme zmiernili nepríjemnosť celej situácie, zachovávajme aspoň tieto pravidlá: nehovoríme spolu, nepozeráme sa na seba, pohybujeme sa čo namenej a pokojne.

Osobná zóna: (0,50 – 1,50 m), je dostatočná na vyjadrenie pozitívnych aj negatívnych postojov.  Predstavuje vzdialenosť pri spoločenských udalostiach, človeka stojaceho v tejto vzdialenosti už nemôžeme dosiahnuť rukou.

Sociálna zóna: (1,50 – 3,00 m) , sa používa pri neosobných rokovaniach, je to priestor v ktorom jedná nadriadený s podriadeným. Táto vzdialenosť predstavuje aj priestor, v ktorom môžu dvaja ľudia byť spolu, pracovať alebo odpočívať bez toho, aby si vzájomne prekážali.

Verejná zóna: (nad 3 m), táto zóna sa automaticky vytvára okolo osôb, ktoré majú moc, vzbudzujú rešpekt. Môžeme ju nazvať  aj úniková zóna – môžeme sa od druhých vzdialiť tak ďaleko, ako chceme.

Myšlienka J.W.Goetheho na záver: