Láska k peniazom…

Tento článok nám poslal jeden čitateľ Mladý a úspešný s otázkou “Je koreňom všetkého zla láska k peniazom?”

Všetci vieme, že peniaze môžu byť zdrojom pokušenia. Ako však môžu byť “koreňom všetkého zla” – obzvlášť dnes, keď mnohí ľudia cítia ich nedostatok? Odpoveď nám dáva svätý Ignác z Loyoly vo svojich Duchovných cvičeniach. V meditácii o kráľovstve Satana odhaľuje, ako diabol hľadá spôsob, ako nás zotročiť prostredníctvom bohatstva. Bohatstvom v skutočnosti jeho pokušenia začínajú a pokračujú falošnou prestížou, ktorá z neho pochádza. A odtiaľ je to už len malý krôčik k pýche, ktorá je matkou všetkých hriechov. Problémom teda v skutočnosti nie je naša peňaženka, ale naše srdce.
Sme stvorení tak, aby sme si niečo vážili, ctili. Ak sa však príliš zameriame na svoj majetok, môže sa nám stať modlou. A ak sme obdarení hojnosťou a nadbytkom, začneme si myslieť: “Mám všetko!” Háčik je však v tom, že vždy chceme viac, pretože naše srdce je stvorené pre večného Boha, a nie pre konečné bohatstvo. To isté sa však môže stať, aj keď sme príliš chudobní alebo práve prežívame ťažké obdobie. Nedostatok nás môže natoľko gniaviť, že začneme závidieť tým, ktorí majú veľa. Tým strácame zo zreteľa milujúceho Otca, ktorý nás drží vo svojich rukách.
Protilátkou na falošnú pýchu, pochádzajúcu z bohatstva, a na závisť a chamtivosť, pochádzajúce z nedostatku, je to, čo svätý Ignác nazval “duchovná chudoba”. Znamená to v pokore prijať skutočnosť, že všetko, čo mám, pochádza od Boha. Je to tá istá chudoba, akú nám ukázal Ježiš: hoci bol Boží Syn, “zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu” (Flp 2, 7). Keď nasledujeme Ježiša a všetko podriadime Bohu, zakúsime, že mu naozaj slobodne slúžime.
Skús sa zamerať na svoje duchovné bohatstvo. Boh ťa požehnal “všetkým nebeským duchovným požehnaním” (Ef 1, 3). Si jeho dieťa! Skrze kríž ti bolo odpustené a celý si sa uzdravil. Stará sa o teba milujúci Otec. Nič, čo tento svet ponúka, nikdy nemôže zaujať jeho miesto!

Miro

Zjednodušte si život…

Kto z nás by nechcel žiť lepšie, príjemnejšie či jednoduchšie?
Možno ste čítali množstvo “zaručených tipov” ako na to. Otázka znie – ako to celé dopadlo? Podarilo sa vám žiť jednoduchšie?
Faktom je, že život od svojich úžasných skúšok neušetrí nikoho. Ide len o to, ako si ho zbytočne neskomplikovať.

Rád by som spolu s vami (ak napíšete dole v komentároch svoj názor, tip, či skúsenosť) sformuloval pár tipov, ktoré nám život určite neskomplikujú ale skôr zjednoduchšia. Píšem úmyselne v prítomnom čase:

1.tip: mám svoj životný cieľ - a každý deň idem za ním. Je jedno či je to osobný, profesný alebo iný cieľ. Dôležité je, že ho poznám, verím mu a idem za ním. Už dávno som sa rozhodol, že nie som ochotný cestovať v loďke života bez kormidla a kapitána!

2.tip: hovorím pravdu – dávam do života svoj charakter, moje áno nech je áno a moje nie nech je nie. Klamstvo v akejkoľvek forme vykoreňujem systematicky zo svojho života! Život v pravde a s pravdou dáva väčší zmysel…

3.tip: každý deň si vypnem všetky technologické hračky (mobil, personálny asistent, počítač ai.) na 60 minút. Práve v tejto chvíli, ktorá tvorí jednu hodinu môjho pozemského života pracujem a zameriavam sa na najdôležitejšie prácu. Nie som predsa otrokom svojich elektronických pomocníkov…

4.tip: nekontrolujem svoju e-mailovú schránku hneď ráno. Viem, že pre mnohých je toto tvrdenie číry nezmysel, ale zamyslite sa: koľko času trávime sledovaním svojich e-mailov, mazaním spamov, odpovedaním na nezmysly, alebo čítaním zaručených pikošiek? Preto si kladiem jednoduchú otázku – “to čo teraz robím, ako ma ide posunúť na ceste k môjmu cieľu?”

5.tip: nezdvíham telefón zakaždým, keď zazvoní. Som slobodný a viem, čo chcem.

6.tip: vstávam skoro ráno, dám si rannú rozcvičku/strečing a som dobrej naladený…Každý nový deň je predsa pre mňa novou šancou a príležitosťou…

7.tip: začínam deň modlitbou/meditáciou a urobím si priestor pre zdravé raňajky. Tak ako telo potrebuje pokrm, aj moju dušu nasýtim hodnotnou stravou – múdrymi myšlienkami o Pravde, Láske a Živote…

8.tip: idem skoro spať – poznáte to “Kto skoro ráno vstáva – toho Pán Boh požehnáva”… Zažil som aj pravý opak – potom deň, ktorý nasledoval nestál za nič. O mojej produktivite ani nehovoriac.

9.tip: prestal som sledovať televíziu. Najskôr som postupne obmedzoval “pobyt pre krabicou” a dnes tú krabicu nepotrebujem. Môj priateľ mi kedysi povedal, že televízia je najväčší požierač tej najdrahšej komodity ktorú máme – nášho času. A mal pravdu. To, čo potrebujem si cielene prečítam na zahraničných alebo tuzemských weboch (aby som bol vždy v obraze) a viac informácií v tomto smere nepotrebujem. Čas sú peniaze a “preflákaný pred telkou” sa mi už nikdy nevráti.

10.tip: naučil som sa hovoriť nie. To znamená aj to, že som sa “odstrihol” aj od negatívnych, pesimistických alebo kontraproduktívnych vzťahov! Spočiatku to bolelo, ale dnes nebanujem. Som predsa človek s vlastným názorom a nemusím vždy a všade počúvať tie neustále reči o veciach, ktoré ma unavujú… Ako hovoril Steve Jobs – zakladateľ Applu “1000 nie vám prinesie nevídanú kvalitu a nové príležitosti do života.”

11.tip: naučil som sa chrániť si svoj čas. Vedecké výskumy (a moje vlastné skúsenosti) hovoria, že priemerne sme v práci prerušovaní/vyrušovaní každých 11 minút. Rozptyľovanie ničí produktivitu a komplikuje život.

12.tip: plánujem si týždeň dopredu. V nedeľu večer si dám na 20 minút “rande” sám so sebou a napíšem si moje kľúčové priority na celý týždeň. Je jedno či plánujem s perom v ruke, alebo mám overený software. Dôležité je, že si nerobím z plánovania prioritu ale svoje priority si naplánujem.

13.tip: v nedeľu svätím.To znamená, že v nedeľu oddychujem a načerpám nové sily do nasledujúceho týždňa. Je mi úprimne ľúto tých, ktorí si ani v nedeľu neurobia čas pre seba a svojich drahých. Na smrteľnej posteli mi nebude ľúto toho, že som viac nezarobil, ale toho, že som nerozdal viac lásky a pozornosti tým, ktorých milujem.

“Zíď niekedy z vychodenej cesty a ponor sa do lesa. Určite nájdeš niečo, čo si nikdy predtým nevidel.”

(A.G.Bell)

Vedieť žiť a vedieť konať – 1.časť

Alebo ako sa vo Francúzsku hovorí “savoir vivre et savoir faire” (vedieť žiť a vedieť konať). V sérií článkov sa teda pobavíme o etikete. Keď si tak všímam svet okolo nás – dnes ľudia žijú nielen dlhšie, ale žijú aj pokope vo veľkých mestách na veľmi malom priestore. To spôsobuje, že aj tí, čo si myslia,“že demokracia a sloboda prejavu” na spolužitie stačia a je načase “hodiť cez palubu” všetky tie staré formality a pravidlá o správaní – prichádzajú na to, že by sme predsa len potrebovali zopár jednoduchých zásad. Zásad v zaobchádzaní s rodinou, deťmi, v práci, na obchodných rokovaniach, v kine, reštaurácii, či v divadle. Spoločenské správanie bez etikety je nemysliteľné. Za posledných 20 rokov na Slovensku badať postupnú degradáciu a degeneráciu vzťahov – to je aj preto, lebo máme značné rezervy napr. v etikete. Je jedno či dnes nosíte džíny, alebo pracovný oblek, či sa zdravíte “čau” alebo “príjemný dobrý deň” – každý z nás – či má 60 alebo 20 rokov potrebuje aspoň minimálnu dávku spoločenského správania sa. Možno si poviete: ja mám svoje zaužívané pravidlá a zásady a nezaujímam sa čo si o mne myslia iní. V poriadku. Máte možnosť výberu, pretože tak ako hovorí moja známa Ingrid “tolerancia, ohľaduplnosť, uznanie, rešpekt a ochota pomôcť sú oporné piliere budovy, v ktorej sa môže cítiť dobre mnoho ľudí.” Vieme, že etiketa je súbor pravidiel spoločenského správania. Určuje naše správanie v konkrétnych situáciách, vedie k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a k úcte k človeku. Predstavme si koľko je napríklad na Slovensku ľudí. Môžeme povedať – toľko je aj spoločenských situácií, spôsobov komunikácie medzi nimi či štýlov jednania. Vieme veľmi dobre, že každá situácia je jedinečná a neopakovateľná. Opakujú sa len princípy a pravidlá. Dodržiavanie týchto princípov a pravdiel nás chráni pred spoločenskými úrazmi.

Etiketa nemusí zákonite znamenať neprirodzenosť v našom správaní. Naopak, správanie môže byť prirodzené a zároveň v súlade s pravidlami etikety. Komunikujeme aj neverbálne. Preto je priestor pri neverbálnej komunikácii veľmi dôležitý. Je rozdelený na4 zóny, ktoré si uvedomuje každý človek. Sociologické výskumy ukázali, že znalosti týchto “zón odstupu” nám pomáhajú cítiť sa bezpečne, lepšie komunikovať a ovplyvňovať sa.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Intímna zóna: (do 0,5 m), je komunikačne najbohatšia. Poznáte to - v preplnenej električke, autobuse alebo výťahu sa všetci zúčastnení nedobrovoľne ocitajú v intímnych zónach iných ľudí. Aby sme zmiernili nepríjemnosť celej situácie, zachovávajme aspoň tieto pravidlá: nehovoríme spolu, nepozeráme sa na seba, pohybujeme sa čo namenej a pokojne.

Osobná zóna: (0,50 – 1,50 m), je dostatočná na vyjadrenie pozitívnych aj negatívnych postojov.  Predstavuje vzdialenosť pri spoločenských udalostiach, človeka stojaceho v tejto vzdialenosti už nemôžeme dosiahnuť rukou.

Sociálna zóna: (1,50 – 3,00 m) , sa používa pri neosobných rokovaniach, je to priestor v ktorom jedná nadriadený s podriadeným. Táto vzdialenosť predstavuje aj priestor, v ktorom môžu dvaja ľudia byť spolu, pracovať alebo odpočívať bez toho, aby si vzájomne prekážali.

Verejná zóna: (nad 3 m), táto zóna sa automaticky vytvára okolo osôb, ktoré majú moc, vzbudzujú rešpekt. Môžeme ju nazvať  aj úniková zóna – môžeme sa od druhých vzdialiť tak ďaleko, ako chceme.

Myšlienka J.W.Goetheho na záver:

Vodcovstvo ala “Icon ambulance”

Názov tohto článku by mohol byť aj “Netradičné vodcovstvo”. Rád by som vám mladým a úspešným sprostredkoval zaujímavú a veselú príhodu Vica Gundotru, ktorý je senior vice-president Googlu o telefonáte so Steveom Jobsom – zakladateľom spoločnosti Apple.

Vic spomína:

Raz v nedeľu ráno, 6.januára 2008, som bol na omši, keď mi môj mobilný telefón začal vibrovať. Nepozorovane som sa pozrel, kto mi volá. Na displeji bolo “neznámy”. Rozhodol som sa teda telefonát neprijať.

Po omši, ako som išiel s rodinou k autu, som si skontroloval moje správy. Prijatá správa bola od Stevea Jobsa: “Vic, môžeš mi zavolať? Niečo dôležité potrebujem prediskutovať.” Pokračovať v čítaní

“Mám dvoch lekárov….

Neveríte? …je to moja pravá a ľavá noha”. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí pravidelne chodia pešo, sú menej chorí než tí, ktorí chodia aj na WC autom . Nie je žiadnym tajomstvom, že chôdza je najprirodzenejšia ľudská aktivita. Ruku na srdce – často na ňu zabúdame. Nemáme na to čas. A pritom je to pohyb pre človeka tak prirodzený, ako plávanie pre ryby. Je zaujímavé, že podľa lekárskych výskumov nebol doteraz objavený liek, alebo zostrojený cvičebný nástroj, ktorého účinky by nahradili blahodarný vplyv chôdze. Pri prekonávaní väčších, či menších nerovností terénu meníme pri chôdzi rýchlosť a tým stupeň telesnej záťaže. Je jasné, že dávame prednosť chôdzi na čerstvom vzduchu – tým počas nej využívame tzv. klimatoterapeutické vplyvy. Pokračovať v čítaní

Preteky

Bola raz jedna skupina žabiek, ktoré sa chceli pretekať. Chceli sa dostať na veľmi vysokú vežu. Na atrakciu sa prišlo pozrieť veľmi veľa divákov, aby si pozreli súťaž a povzbudzovali žabky.

Súťaž sa začala…
Z prítomných divákov nikto neveril, že sa niektorej zo žabiek sa podarí dostať až na vrchol veže. Krútili hlavami a hovorili: „Ó, to je príliš namáhavé… Nikdy sa im to nepodarí!“ Alebo: „To sa im nemôže podariť, lebo veža je príliš vysoká!“
Žabky začali zaostávať… S výnimkou jednej, ktorá sa svižne ťahala stále hore a hore…
Diváci kričali: „Je to príliš únavné! Nikto sa tak vysoko nedostane!“ Jedna žabka za druhou to vzdávali a otáčali sa nazad… Pokračovať v čítaní

Chystáte sa na dovolenku?

Náš čitateľ Karol nám poslal pár jednoduchých typov ako na to…

1. Plánujte jednoducho

Majte definované jasné dve – tri priority, nič viac. Nekomplikujte veci. V jednoduchosti je krása. Absolvovať milión vecí počas dovolenky a potom “predýchavať  a spracovávať” všetky zážitky nemusí pre väčšinu z nás znamenať to pravé orechové.

2. Ujasnite si svoje očakávanie ešte skôr, než vyrazíte

Komunikujte jasne a všetkých zúčastnených oboznámte s dovolenkovými predstavami. Dohoda pred dovolenkou a ujasnenie očakávaní majú cenu zlata.

3. Baľte sa s rozvahou

Písaný zoznam vecí nemusí byť na škodu. Na balenie si nechajte pár dní. “Last minute v balení”  môže skôr uškodiť a zbytočne stresovať.

4. Informácie – informácie – informácie

V predstihu si zistite všetky dôležité informácie nielen o dovolenkovej destinácii, ale aj o pravidlách cestnej premávky (ak cestujete autom), leteckými nariadeniami, alebo inými direktívami, aby ste predišli nepríjemnostiam.

5. Dovolenka=zábava

Nezabudnite “vypnúť myslidlo”, čiže nepracujte, nestresujte sa a tešte sa na nové objavy, ľudí, či zážitky. Poznám dosť veľa dovolenkárov, ktorí “pracujú” (hovorím o psychike) a po návrate domov sú ešte viac zničení než pre dovolenkou.

6.Zdravie predovšetkým

Ak beriete lieky (napr. na alergiu a pod.) nezabudnite si ich pribaliť. A na dovolenke si na zdravie tiež dávajte pozor – morský ježko, či alkoholické opojenie vedia urobiť divy…. O kvalitnom zdravotnom poistení ani nehovoriac…

7. Elektronika

Svoj notebook, či ostatné elektronické vymoženosti si nechajte radšej doma. Stačí “foťák”, navigácia a mobil.

Niekedy menej je viac. A ešte rada na záver. Aj keď máte najnovšiu navigáciu – pribaľte si aj normálnu papierovú mapu. Istota je guľomet.

Váš čitateľ Karol

Napíšte nám, kam ste sa túto dovolenkovú sezónu vybrali a podeľte sa aj s ostatnými o vaše zážitky. Tešíme sa na vaše reakcie!

Nejedz do otupenia, nepi do rozjarenia!

Upozornenie. Nebudem písať o potravinách a nápojoch. Chcel by som  sa s vami podeliť o jedného z najúžasnejších ľudí tohto sveta – Benjaminovi Franklinovi. Otec Ameriky, vodca americkej revolúcie, nakladateľ, novinár, autor, filantrop, prvý minister pôšt, úradník, vedec, knihovník, diplomat a objaviteľ… V roku 1740 založil Pensylvánsku univerzitu, prvú univerzitu v Spojených štátoch. Hoci sa narodil a žil v 18.storočí (r. 1706), jeho život, myšlienky, postoje a vynálezy sú aktuálne aj dnes. Franklin je autor zavedenia pojmu kladného a záporného elektrického náboja, vynálezca bleskozvodu, bifokálnych okuliarov a autor mapy Golfského prúdu.

Bol veľmi húževnatý. Napriek tomu, že chodil do školy iba dva roky, vypracoval sa na významného politika a štátnika. No nie vždy tomu bolo tak. Mladík Franklin bol drzý, arogantný, tvrdohlavý, pyšný….  Po jednej nepríjemnej príhode, kedy sa Franklin zase raz pohádal so starším človekom, o ktorom si myslel, že je hlupák, povedal mu jeho priateľ, skúsený kvaker, pár nepríjemných slov:

„Ben, si úplne nemožný. Keď šíriš svoje názory, vyzerá to, akoby si chcel dať po hlave každému, kto má iný názor. Tvoje postoje sú také útočné, že sa o ne nikto nezaujíma. Tvoji priatelia sa cítia lepšie, keď si niekde ďaleko. Vieš toho toľko, že nikto ti už nemôže povedať nič nové. A pokiaľ by sa o to predsa len niekto pokúsil, mal by len samé nepríjemnosti a ťažkosti. Preto sa už očividne nedozvieš viac, ako vieš dnes – čo však v skutočnosti nie je veľa.“ Pokračovať v čítaní

Americký sen

Každý dobre pozná príbehy o americkom sne, v ktorých sa v priebehu jednej noci obyčajný človek niekedy bez veľkých ambícií a sebavedomia stane úspešným podnikateľom, slávnym športovcom alebo populárnym umelcom. Každý druhý film z Hollywoodskej produkcie nám ponúka recepty na tieto úžasné premeny. Edie Murphy a jeho Zamilovaný profesor. Z obézneho, nešikovného a hanblivého profesora sa stal živel, ktorý vynikal svojim šarmom, vtipom, odvahou a sebavedomím. Všetko vďaka zázračnému nápoju, ktorý si namiešal a vypil. Aj vďaka takýmto príbehom sa nám môže Amerika javiť ako krajina, kde sa sny menia na skutočnosť oveľa ľahšie ako hocikde inde na svete. Môj lektor z Detroitu hovorieval, že americký sen je len mýtus. Akási propaganda, ktorá bola a aj je nútená ľuďom, aby vykreslila Ameriku ako krajinu neobmedzených možností. Krajinu, kde sa všetky sny stávajú skutočnosťou, dobro a spravodlivosť víťazí nad zlom…

Ľudia milujú príbehy. V hrdinoch, vystupujúcich vo filmoch, hľadajú samých seba. Radi pozorujú ako sa zo škaredého káčatka stane krásna labuť, ako sa z otrhaného bezdomovca stane boháč v značkovom oblečení. Realita však nie je taká ružová ako nám to často médiá ponúkajú. Pokračovať v čítaní

Módne doplnky – manžetové gombíky

Obľúbené, zaznávané, zabudnuté. Tak by som mohol stručne charakterizovať tento typ módneho doplnku pre mužov. Manžetové gombíky sú stálym prvkom mužského vkusu, elegancie a  štýlu takmer 800 rokov. No ich skutočný rozmach nastal až po objavení manžetových rukávov, (polovica 19. storočia), a la “French Cuff”  - čo značí francúzska manžeta. Tak, ako to už býva, spočiatku boli manžetové košele a gombíky výsadou vyššej spoločnosti, ale po roku 1860 sa vďaka výrobcom bižutérie stali dostupné aj širokej verejnosti. Dnes si slovenskí biznismani manžetové gombíky “obliekajú” dosť zriedkavo. Kto vie prečo? Sú nepohodlné? Nepraktické? Alebo sú to naše predsudky, čo bránia požívať tento malý, no pritom veľmi vkusný módny doplnok vo väčšej miere?  Ktosi povedal, že manžetové gombíky sú vrcholom mužskej elegancie. Veľkou výhodou tohto malého doplnku je jeho úžasná originalita, zastúpená v dnešnej dobe skutočne širokým výberom. Aby sme sa “nestratili” v spleti tvarov, farieb a materiálov, ponúkam vám zopár drobných rád, ako si uľahčiť výber.

Manžetové gombíky si v zásade vyberáme podľa:

1. príležitosti & outfitu (dôraz kladieme na vhodnosť a na to, ako chceme pôsobiť)

2. podľa typu materiálu (zlato, striebro, platina, chirurgická oceľ)

3. línie, či štruktúry nášho oblečenia (prúžky, linky, vzory…)

Kedy si môžete/máte “obliecť” manžetové gombíky?

- svadba, promócie, významné rodinné sviatky…

- biznis priležitosti….

- naboženské ceremónie/slávnosti…

- neformálne príležitosti

V prípade výberu doporučujem prihliadať nielen na cenu, ale aj materiál, prevedenie a celkový dojem. Široký sortiment a výnimočnú kvalitu ponúka napr. nemecká firma Lindenmann.

Pri výbere gombíkov dbajte na kvalitu, pretože táto obozretnosť sa vám určite vyplatí. Lákavá cena môže spôsobiť  neskoršie rozčarovanie. Kliknite prosím na obrázok a pozrite si niektoré známe osobnosti a posúďte, ako pôsobia v manžetových gombíkoch elegantne!

 

 

 

Manžetové gombíky sú dokonalý doplnok napríklad aj na obchodné rokovanie. Môžete si vybrať aj z tých luxusnejších materiálov – zlata, striebra a platiny. Pamätajte, že manžetové gombíky sú šperk. Doplnok vášho outfitu a sú vyjadrením vášho osobného štýlu a vkusu. Preto sú aj vhodným typom na darček, ktorý je vždy jednoduchý, originálny a poteší na dlhú dobu.

« Staršie články