Čas príležitostí…

Určite ste všetci v obraze. Myslím tým, že viete, čo sa okolo nás deje. Nemyslím iba na FK (pracovný názov pre finančnú krízu), pretože tých „kríz“ je vôkol nás veľmi veľa. Chcem sa dotknúť dvoch z nich:

1.) kríza vzťahov

2. kríza využívania príležitostí

Kríza vzťahov postihuje každého z nás – ruku na srdce. Nie sme totiž ochotní priznať si to. Do akéhokoľvek vzťahu prichádzame nielen s očakávaniami, ale aj so svojimi predsudkami. No a to, čo nasleduje vidíme. Nie sme ochotní ustúpiť, povedať prepáč, urobil som chybu, alebo niekedy stačí len ochotne počúvať toho druhého. Máme „patent na rozum“ a čudujeme sa, že si to nikto nevšimol… Uzatvárame sa teda do svojich predstáv, alebo sa snažíme za každých okolností presadiť svoj názor. Z toho vyplýva aj kríza využívania príležitostí. Veríme médiám, „zaručeným správam“, či predpovediam. Preto si nevšimneme, ako za nás rozhoduje strach. Hovoríte, že vy sa nebojíte? O.K. – možno to je len taká „malá obava“. Všetky zlyhania totiž začínajú z maličkostí. Mám priateľa, ktorý mi povedal:„…Kamil vieš, naučil som sa v živote aspoň jednu jedinú vec – doťahovať veci do konca, urobiť dokonale aj tú najmenšiu vec, príležitosti nevynímajúc.“ Na moju nevyslovenú otázku „prečo“ pokračoval: „…preto príležitosť, lebo neviem, či ešte  budem mať šancu ju druhýkrát zazrieť…“

Okrem strachu vidím na Slovensku medzi ľuďmi určitú neochotu, apatiu, nezáujem využívať príležitosti, či zlepšovať vzťahy. Každý však túži a má plné ústa slov a predsavzatí – no skúsenosť učí, že sa s potešením skrývame za „masky“ svojej profesionality, postavenia, alebo statusu. Predstierame. Žonglujeme. Riskujeme. Zahrávame sa. S kým? Lepšie povedané s ČÍM. Čo myslíte?