Dve cesty…

„Len dve cesty sú v živote: cesta pýchy a cesta pokory“, hovorí Marián Kuffa, farár zo Žakoviec. Odvážne tvrdenie, však? No poďme sa na to spoločne pozrieť trocha hlbšie. V poslednom čase si akosi častejšie všímam, alebo skôr uvedomujem, že pokora sa akosi vytratila z nášho každodenného života. Pýtam sa, prečo? Odpoveď nie je pre mnohých jednoduchá. Priznávam bez mučenia, že aj ja som dosť dlho tápal pri jej hľadaní. Takže prečo je pravej pokory málo? Lebo sme sebeckí, žijeme mnohokrát tak, že robíme len dobrý dojem na iných, vnímame iných ako horších od seba, žijeme v sebaklame… Možno sú medzi nami takí, ktorí sú presvedčení, že pokora je známkou slabosti, zakomplexovanosti, utiahnutosti, alebo nebodaj nízkej sebadôvery… Pravdou je však pravý opak. Pokorný človek sa nepokladá ani za menšieho ani za väčšieho, než akým v skutočnosti je. Prijíma sa taký aký je! A toto svoje poznanie prenáša do života. Pokornému nejde teda o voľbu čohosi nízkeho pre nízkosť samú, ani o káranie seba, ale o schopnosť stáť v službách PRAVDY. Toto mu umožňuje vyhnúť sa zúfalstvu i pýche. Pokora je opakom pýchy. Pýcha je krádežou Božích darov tým, že si ich človek privlastňuje, ako niečo svoje. Pýcha je odpor k pravde. A ako hovorí Marián Kuffa: „Ten najväčší hriech, aký ti pýcha môže porodiť, je nenávisť.“

Ako sa stať pokorným? Zostaň slobodným, zahoď masku pretvárky a otvor sa pravde, prijmi svoje obmedzenia, svoju úbohosť, ale prijmi s vďakou aj svoje dary a schopnosti. Čo si dostal, dávaj ďalej, nenechávaj si to pre seba. Neznepokojuj sa pre veci akými sú tvoja povesť, vlastné záujmy, či neúspech. A všetky dobré skutky rob ticho, nenápadne a z lásky – nie preto, aby ťa iní obdivovali. Vtedy a len vtedy budú mať úžasnú hodnotu. Pokora ti umožní rásť v láske… Tvoja dôstojnosť a veľkosť je v tom, že hoci si ničím, predsa si povolaný k veľkým veciam. Končím slovami Mariána Kuffu: „V našom živote existujú iba dve cesty: cesta pokory, alebo pýchy. Na konci cesty pýchy ťa čaká nenávisť – voči Bohu, voči ľuďom a voči sebe samému. A si ‚v pekle‘. Na konci cesty pokory ťa čaká láska – k Bohu, k ľuďom a k sebe samému. Si ‚v nebi'“.

Pre ktorú cestu sa rozhodneš ty?