Buďte darom…

24. decembra 2010 od  
Zaradené pod VZŤAHY, MEDZIĽUDSKÉ, PARTNERSKÉ muž-žena

Dnes sú Vianoce. V našich príbytkoch rozvoniava kapustnica a všetci sa pripravujeme na slávnostnú Štedrú večeru. Tento článok nepíšem práve na Štedrý večer preto, lebo nemám čo robiť, ale tým pravým dôvodom je skutočnosť, že sa chcem s vami podeliť o radosť, ktorú prežívam a poďakovať sa. Toto poďakovanie má nielen svoje čaro, ale aj hodnotu. Stalo sa vám niekedy, že niekto pre vás niečo nezištne urobil? Určite áno. A naopak? Aj vy ste niekomu poslúžili bez toho, aby ste niečo za túto službu žiadali? Verím, že máte veľa podobných zážitkov, či skúseností. Možno sa divíte, prečo píšem o tak samozrejmej veci, ako je vďačnosť. Ja však chcem zdôrazniť trošku inú, s tým súvisiacu skutočnosť a tou je naša snaha byť jeden druhému darom. Vianoce nám pripomínajú jeden veľký Dar, ktorý sme všetci dostali a to bez toho, či veríme, alebo nie. Či slávime dôstojne a radostne Vianoce, alebo s istou dávkou nevrlosti a nervozity pretrpíme tento vianočný čas. Na stránkach Mladý a Úspešný sme často písali o tom, že každý človek má určité svoje dary a talenty, ktoré dostal už pri narodení do vienka. A samozrejme ich aj počas svojho života rozvíja. A tu je podstata celej veci. Nemôžeme byť všetci rovnakí, všetci rovnako úspešní, rovnako zarábajúci…. Pretože každý má svoje presné určenie a poslanie. To ale neznamená, že si nemôžeme jeden druhému pomôcť. Práve naopak. Byť darom nie pre seba, ale jeden pre druhého. Život potom naberá úplne iné obrátky a chutí stonásobne lepšie. A stačí tak málo, napríklad takýto list:

Chcem sa Vám poďakovať za Váš kaučing začiatkom roka. Zasielam malé poďakovanie pre Vás a Vašu rodinu (a tak ako by povedal super kauč Joe Vitale) pretože mám pocit, že „ste správny človek so správnym faktorom príťažlivosti na tie správne veci.“ Zároveň Vám želám radostné a pokojné prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, šťastia a životného optimizmu v Novom roku 2011. S úctou Alena

Niekedy vás v živote „dostanú“ aj takéto maličkosti. Áno Alena, podarilo sa Vám to. V tento krásny a sviatočný večer želám Vám a nám všetkým len jedno, aby sme inšpirovaní radostnou vianočnou zvesťou boli darom jeden pre druhého.

Pokojné a požehnané Vianoce 2010.

Váš Kamil

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 8.3/10 (6 votes cast)

Vianoce – o čo vlastne ide?

19. decembra 2010 od  
Zaradené pod VZŤAHY, MEDZIĽUDSKÉ, PARTNERSKÉ muž-žena

Pár dní a Vianoce sú tu! Nič nové pod slnkom, však? Stres mnohí zažívate už v dostatočnom predstihu. Veď ide o veľa, alebo nie? Umyté okná, zotretý prach z klavíra, vyprášené koberce, vôňa medovníkov a vyberaných dobrôt. A zháňka po darčekoch… Každý rok notoricky opakujúci sa scenár. Sviatky pokoja a lásky. Odvážne tvrdenie… Koho sviatky? Aký pokoj? Aká láska? A ako sa prejavuje? Tým, že si prípravu na sviatky „odmaká“ hlavne nežné pohlavie? Myslím, že sme si obraz a skutočnú podstatu Vianoc pokrivili sami. Niektorí vedome, iní nevedomky. Tam kdesi v hĺbke počujem Jeho hlas :„Internet, rozhlas a televízia vo svojich reklamách na každom kroku upozorňujú svet na moje blížiace sa narodeniny. Obchodníci sa predháňajú v najlepších ponukách na darčeky a výhodné nákupy. Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí na mňa spomenú. Kladiem si však otázku: Pozná ešte niekto pravý dôvod Vianoc? Prečo si ma ľudia zamenili za Santa Klausa? Prečo svoje pokrytectvo, lož a pyšnú sebalásku vymieňajú za darčeky mysliac si, že si tým zabezpečia ospravedlnenie za premárnený čas, pokrivené vzťahy, či honbu za mamonou tohto sveta?
Čo keby sme sa snažili pochopiť, že nie jedlo, pitie, darčeky, či iné potešenie sú tým najpodstatnejším jadrom Vianoc? Čo keby sme sa jednoducho a úprimne rozhodli hľadať pravdu o skutočnej podstate a význame týchto najkrajších sviatkov v roku? Dovoľte, aby som sa vás niečo spýtal : čo by ste povedali napr. svojmu dieťaťu na otázku, čo sú to Vianoce? Aká by bola vaša odpoveď? Priznám sa, že aj ja som dostal túto otázku nespočetnekrát. Odpoveď je pritom taká jednoduchá. Vianoce sú o tom, aby sme všetci pochopili a precítili, že Boh je s nami. On neprestal konať ani dnes. Nenechal nás napospas melancholickým spomienkam na minulosť. Stále nás túži chrániť, učiť a viesť. Boh je dnes rovnako mocný ako bol včera. Neopúšťa nás.  Chce od nás iba jedno. Aby sme otvorili svoje srdce a dovolili mu vstúpiť do nášho života. A nielen na Vianoce. Ak sa k tomu odhodláme, zistíme, že sme dostali ten najkrajší vianočný darček.

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 9.0/10 (9 votes cast)

Objavte čaro Vianoc

(alebo Ako prežiť Vianoce skutočne vianočne)

Posledné roky som veľa premýšľala nad tým, čo mi na Vianociach nesedí, prečo už nie sú také ako kedysi…

Všetci mi vravia, že je to vekom, ale ja sa stále chodím sánkovať a robím v snehu anjelov. Chýba mi tá detská nedočkavosť. Ten pocit, že čas sa vlečie neuveriteľne pomaly a ja už naozaj do večera nevydržím. Chýba mi rátanie dní…

A zase narážame na to, že problém je v mojom veku. Aj som tomu chvíľku verila, že už som fakt stará, ale potom som si uvedomila, čo robilo moje Vianoce Vianocami….

Prekvapenia!

Ako malá som sa nevedela dočkať, kedy vybalím darčeky a dozviem sa, čo mi Ježiško priniesol. Keď som trošku podrástla, podstatnejšie sa pre mňa stali reakcie obdarovaných. Lenže posledné roky to tak nefunguje. Pokračovať v čítaní

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 9.4/10 (14 votes cast)

Slúžiť…

12. apríla 2010 od  
Zaradené pod VZŤAHY, MEDZIĽUDSKÉ

Tento článok som sa rozhodol napísať po veľkonočných sviatkoch, kedy asi väčšina z nás mala naplnené bruchá rôznymi dobrotami a špecialitami. Som presvedčený, že nikto na Slovensku v tomto období nezomrel od hladu. Možno vás šokujem informáciou – kým som napísal tento článok – čo mi trvalo aj s prípravou približne hodinu, za ten čas zomrelo vo svete od hladu približne 600 detí. My hlad nepoznáme.

Na svete však existujú nielen ľudia, ale aj firmy, ktorým svet nie je ľahostajný. Nadácia „Nourish The Children“ jedna z mnohých. Ponúka svojimi aktivitami a sociálnou zodpovednosťou iný obraz o etike podnikania. Pokračovať v čítaní

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 10.0/10 (2 votes cast)

Aká je tvoja budúcnosť?

28. marca 2010 od  
Zaradené pod PRÍBEHY ÚSPEŠNÝCH

Otázka, ktorá možno v tebe niečo evokuje. Nie, určite sa nebudeme baviť o veštení. Chcem sa ťa celkom jasne opýtať : „akú máš budúcnosť?“ Určite máš so sebou samým nejaké životné plány, túžiš niečo mať, byť, čosi dosiahnuť. Študuješ, učíš sa, tvrdo pracuješ, obetuješ sa a možno sa aj úprimne modlíš… Prečo to vlastne robíš? Prečo sa namáhaš? Aký má tvoj život zmysel? Veď keď sa pozrieš okolo seba, aký svet vidíš? A akú úlohu máš v ňom ty sám? Aké hodnoty dávaš, ponúkaš, alebo žiješ? Čím sa napĺňaš? Nezostávaš občas sám so svojimi názormi a presvedčením? A niekedy aj so svojou morálkou? Neprispôsobuješ sa často názorom a očakávaniam iných? Takže aká je tvoja budúcnosť? Pierre Teilhard de Chardin raz povedal: „Budúcnosť patrí tým, ktorí dajú ďalšej generácii dôvod na nádej.“ Patríš medzi tých, ktorí túto nádej ukazujú? Povieš si, že ešte si nedozrel. Mám však pre teba mimoriadne dobrú správu – čas pre túto generáciu už klope na dvere. Generáciu, ktorá s odvahou a nádejou  ukáže svetu tie pravé hodnoty – vieru, lásku, pokoru, úprimnosť, toleranciu, odpúšťanie… Je načase vyjsť z ulity vlastným predsudkov, predstáv a stereotypov. Nemusíš mať dobré postavenie, či prosperujúcu firmu, stačí ak máš vieru a odvahu. Presne tak, ako to ukázali mladí z gymnázia sv.Cyrila a Metoda v Nitre. Viac ako stovka z nich ukázala svetu v hre „Príbeh veľkej lásky o sv.Alžbete Uhorskej“, že žiť skutočnú a slúžiacu lásku sa vždy oplatí. Ak neveríte, choďte si tento príbeh pozrieť.

Vstupujeme do týždňa, v ktorom si opätovne pripomenieme skutočné udalosti o umučení, smrti a zmŕtvychvstaní nášho Pána. Aj keď ťa dnešný svet bude možno považovať za „blázna“ ver, že ak dáš ďalšej generácii dôvod na nádej, tvoj život a tvoja budúcnosť má zmysel.

P.S. Ešte prikladám dodatočné termíny vystúpení:

23.4.2010, divadlo Andreja Bagara, Nitra o 18:00 hod.

1.5.2010, tamtiež

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 10.0/10 (8 votes cast)

Tolerancia

12. februára 2009 od  
Zaradené pod Spiritualita

Pred dvoma rokmi som pokračoval v mojom štúdiu psychológie. Študoval som diaľkovo, ale sem tam som musel ísť do Londýna alebo Paríža na prednášky. Bola to pre mňa úžasná škola, lebo každý večer spolu sme sa poďakovali za celý deň, ktorý sme spoločne prežili a za všetko, čo v živote máme.

Zaujímavé na tom je, že do školy chodilo 10 000 žiakov z rôznych krajín a rôzneho vierovyznania. Skoro všetci sa zúčastnia tejto poslednej hodiny a poďakujú svojím spôsobom, ako su zvyknutí. Niektorí sú ticho a meditujú, nietkorí sa nahlas modlia, niektorí spievajú, niektorí tancujú. Je to pre mňa pocit, ktorý neviem opísať.

Túto hodinu sme spoločne skončili naším vyhlásením, s ktorým každý človek podľa svojho vierovyznania súhlasil. Pokračovať v čítaní

VN:F [1.9.22_1171]
Rating: 8.5/10 (2 votes cast)