Úspech pri chudnutí

Nadváha alebo obezita je stále aktuálna. Veľa ľudí má sklony k tomuto ochoreniu. Podľa posledných výskumov ide skutočne o ochorenie – je dokázané, že nadmerná váha podstatne zvyšuje riziko ochorení srdca, kôrnatenia tepien, cukrovky, zhubných ochorení, ochorení pohybového aparátu apod. Preto nie je dobré tento problém ignorovať. Obezita môže byť aj dôsledok genetického dedičstva- niektorí ľudia sú k obezite náchylnejší než iní. Ale omnoho častejšie sa prejavuje ako dôsledok chybných stravovacích návykov získaných v rodine- konzumácia jedál doslova nabitých kalorickými tukmi a cukrami, desiaty zložené zo sušienok, cukríkov, koláčov, či smažených lupienkov doplnených tabuľkami čokolády, a to všetko spláchnuté množstvom sladkých nápojov alebo v prípade dospelých množstvom piva či miešaných alkoholických a nealkoholických nápojov. Nezabúdajme však aj na fakt, že úplne rovnocennú rolu v tejto problematike majú faktory citové a emocionálne.

Často nás brzdí v našom rozvoji a úspechu naše vnútro, ktoré sa snaží všemožne náš úspech v živote skaziť. Či už ide o neúspech v práci, vo vzťahu či niečom inom, vždy treba postupne prekonať prekážky a skôr, či neskôr sa želaný úspech dostaví. Tak je to aj s chudnutím. Ak sa zamýšľate nad tým, ako schudnúť dlhodobo, musíte mať správnu motiváciu a zvoliť si správny redukčný program. Diét či rôznych metód chudnutia je však ozaj mnoho. Závisí len od Vás, či chcete rýchle a krátkodobé výsledky alebo dlhodobé až trvalé výsledky, s ktorými je chudnutie úspešné.

Rýchle chudnutie má iba jednu „výhodu“ a tou je rýchle zhodenie kilogramov, no nezmení vo Vás nič, aby ste sa k pôvodným kilogramom nevrátili späť, tak rýchlo ako ste ich aj zredukovali. Preto predpokladám, že druhá voľba by bola pre Vás vhodnejšia.

Dlhodobá a systematická redukcia hmotnosti pod odborným dohľadom s cieľom zmeniť životný štýl a stravovacie návyky je alfou a omegou funkčných, úspešných programov v boji s nadváhou a obezitou. Takýmto systematickým a postupným redukčným programom je aj bielkovinová diéta PROTISSIMO. Prebieha dlhšie časové obdobie, čo mnohých môže odradiť, no práve v pozvoľnom prechode z bielkovinových jedál na klasickú zdravú stravu je zaručený úspech. Postupným prechodom Váš organizmus nepostrehne, že ste skončili s diétou, pretože v jednotlivých fázach programu nabieha na normálny zdravý režim. Telo neutrpí šok a preto je úspech garantovaný.

Ak si, ale myslíte, že bielkovinové jedlá PROTISSIMO nechutia dobre, alebo že je tento redukčný program nepríjemný, tak opak je pravdou. Snahou tohto programu je príjemné, efektívne, chutné a zdravé chudnutie s cieľom dosiahnutia dlhodobého úspechu. Nervozita, hlad či jednotvárnosť PROTISSIMO nepozná. Program je navrhnutý tak, aby spríjemnil obdobie Vášho prechodu z nezdravého životného štýlu k novým stravovacím návykom, ktoré zaručia dlhodobý zdravý život.

Ak Vás program PROTISSIMO zaujal, viac informácií nájdete na www.zdravoschudnut.sk.

Do zdravého a trvalého schudnutia!

Vedieť žiť a vedieť konať – 1.časť

Alebo ako sa vo Francúzsku hovorí „savoir vivre et savoir faire“ (vedieť žiť a vedieť konať). V sérií článkov sa teda pobavíme o etikete. Keď si tak všímam svet okolo nás – dnes ľudia žijú nielen dlhšie, ale žijú aj pokope vo veľkých mestách na veľmi malom priestore. To spôsobuje, že aj tí, čo si myslia,„že demokracia a sloboda prejavu“ na spolužitie stačia a je načase „hodiť cez palubu“ všetky tie staré formality a pravidlá o správaní – prichádzajú na to, že by sme predsa len potrebovali zopár jednoduchých zásad. Zásad v zaobchádzaní s rodinou, deťmi, v práci, na obchodných rokovaniach, v kine, reštaurácii, či v divadle. Spoločenské správanie bez etikety je nemysliteľné. Za posledných 20 rokov na Slovensku badať postupnú degradáciu a degeneráciu vzťahov – to je aj preto, lebo máme značné rezervy napr. v etikete. Je jedno či dnes nosíte džíny, alebo pracovný oblek, či sa zdravíte „čau“ alebo „príjemný dobrý deň“ – každý z nás – či má 60 alebo 20 rokov potrebuje aspoň minimálnu dávku spoločenského správania sa. Možno si poviete: ja mám svoje zaužívané pravidlá a zásady a nezaujímam sa čo si o mne myslia iní. V poriadku. Máte možnosť výberu, pretože tak ako hovorí moja známa Ingrid „tolerancia, ohľaduplnosť, uznanie, rešpekt a ochota pomôcť sú oporné piliere budovy, v ktorej sa môže cítiť dobre mnoho ľudí.“ Vieme, že etiketa je súbor pravidiel spoločenského správania. Určuje naše správanie v konkrétnych situáciách, vedie k ohľaduplnosti, empatii, citlivému prístupu k ostatným a k úcte k človeku. Predstavme si koľko je napríklad na Slovensku ľudí. Môžeme povedať – toľko je aj spoločenských situácií, spôsobov komunikácie medzi nimi či štýlov jednania. Vieme veľmi dobre, že každá situácia je jedinečná a neopakovateľná. Opakujú sa len princípy a pravidlá. Dodržiavanie týchto princípov a pravdiel nás chráni pred spoločenskými úrazmi.

Etiketa nemusí zákonite znamenať neprirodzenosť v našom správaní. Naopak, správanie môže byť prirodzené a zároveň v súlade s pravidlami etikety. Komunikujeme aj neverbálne. Preto je priestor pri neverbálnej komunikácii veľmi dôležitý. Je rozdelený na4 zóny, ktoré si uvedomuje každý človek. Sociologické výskumy ukázali, že znalosti týchto „zón odstupu“ nám pomáhajú cítiť sa bezpečne, lepšie komunikovať a ovplyvňovať sa.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Intímna zóna: (do 0,5 m), je komunikačne najbohatšia. Poznáte to – v preplnenej električke, autobuse alebo výťahu sa všetci zúčastnení nedobrovoľne ocitajú v intímnych zónach iných ľudí. Aby sme zmiernili nepríjemnosť celej situácie, zachovávajme aspoň tieto pravidlá: nehovoríme spolu, nepozeráme sa na seba, pohybujeme sa čo namenej a pokojne.

Osobná zóna: (0,50 – 1,50 m), je dostatočná na vyjadrenie pozitívnych aj negatívnych postojov.  Predstavuje vzdialenosť pri spoločenských udalostiach, človeka stojaceho v tejto vzdialenosti už nemôžeme dosiahnuť rukou.

Sociálna zóna: (1,50 – 3,00 m) , sa používa pri neosobných rokovaniach, je to priestor v ktorom jedná nadriadený s podriadeným. Táto vzdialenosť predstavuje aj priestor, v ktorom môžu dvaja ľudia byť spolu, pracovať alebo odpočívať bez toho, aby si vzájomne prekážali.

Verejná zóna: (nad 3 m), táto zóna sa automaticky vytvára okolo osôb, ktoré majú moc, vzbudzujú rešpekt. Môžeme ju nazvať  aj úniková zóna – môžeme sa od druhých vzdialiť tak ďaleko, ako chceme.

Myšlienka J.W.Goetheho na záver:

Ponáhľaš sa?

Keď som raz vystupovala z vlaku, predo mnou šla pomalým tempom stará žena. Ponáhľala som sa a nevedela som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetna. Vtedy som sa zarazila a povedala som si: „Kam sa ja vlastne ponáhľam?“ Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahnevala na túto starú ženu, ktorá má dosť času a okrem toho nemôže za svoju pomalosť. Celý život pracovala, možno veľa vytrpela. A možno všetko trpezlivo niesla. A ja som netrpezlivá a malicherná. A to všetko len preto, aby som bola o 10 minút skôr doma. Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke.

Alibisticky to zhodím na dobu, v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných. Cez SMS si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat a do očí si nemáme čo povedať. Pokračovať v čítaní

Nejedz do otupenia, nepi do rozjarenia!

Upozornenie. Nebudem písať o potravinách a nápojoch. Chcel by som  sa s vami podeliť o jedného z najúžasnejších ľudí tohto sveta – Benjaminovi Franklinovi. Otec Ameriky, vodca americkej revolúcie, nakladateľ, novinár, autor, filantrop, prvý minister pôšt, úradník, vedec, knihovník, diplomat a objaviteľ… V roku 1740 založil Pensylvánsku univerzitu, prvú univerzitu v Spojených štátoch. Hoci sa narodil a žil v 18.storočí (r. 1706), jeho život, myšlienky, postoje a vynálezy sú aktuálne aj dnes. Franklin je autor zavedenia pojmu kladného a záporného elektrického náboja, vynálezca bleskozvodu, bifokálnych okuliarov a autor mapy Golfského prúdu.

Bol veľmi húževnatý. Napriek tomu, že chodil do školy iba dva roky, vypracoval sa na významného politika a štátnika. No nie vždy tomu bolo tak. Mladík Franklin bol drzý, arogantný, tvrdohlavý, pyšný….  Po jednej nepríjemnej príhode, kedy sa Franklin zase raz pohádal so starším človekom, o ktorom si myslel, že je hlupák, povedal mu jeho priateľ, skúsený kvaker, pár nepríjemných slov:

„Ben, si úplne nemožný. Keď šíriš svoje názory, vyzerá to, akoby si chcel dať po hlave každému, kto má iný názor. Tvoje postoje sú také útočné, že sa o ne nikto nezaujíma. Tvoji priatelia sa cítia lepšie, keď si niekde ďaleko. Vieš toho toľko, že nikto ti už nemôže povedať nič nové. A pokiaľ by sa o to predsa len niekto pokúsil, mal by len samé nepríjemnosti a ťažkosti. Preto sa už očividne nedozvieš viac, ako vieš dnes – čo však v skutočnosti nie je veľa.“ Pokračovať v čítaní

Americký sen

Každý dobre pozná príbehy o americkom sne, v ktorých sa v priebehu jednej noci obyčajný človek niekedy bez veľkých ambícií a sebavedomia stane úspešným podnikateľom, slávnym športovcom alebo populárnym umelcom. Každý druhý film z Hollywoodskej produkcie nám ponúka recepty na tieto úžasné premeny. Edie Murphy a jeho Zamilovaný profesor. Z obézneho, nešikovného a hanblivého profesora sa stal živel, ktorý vynikal svojim šarmom, vtipom, odvahou a sebavedomím. Všetko vďaka zázračnému nápoju, ktorý si namiešal a vypil. Aj vďaka takýmto príbehom sa nám môže Amerika javiť ako krajina, kde sa sny menia na skutočnosť oveľa ľahšie ako hocikde inde na svete. Môj lektor z Detroitu hovorieval, že americký sen je len mýtus. Akási propaganda, ktorá bola a aj je nútená ľuďom, aby vykreslila Ameriku ako krajinu neobmedzených možností. Krajinu, kde sa všetky sny stávajú skutočnosťou, dobro a spravodlivosť víťazí nad zlom…

Ľudia milujú príbehy. V hrdinoch, vystupujúcich vo filmoch, hľadajú samých seba. Radi pozorujú ako sa zo škaredého káčatka stane krásna labuť, ako sa z otrhaného bezdomovca stane boháč v značkovom oblečení. Realita však nie je taká ružová ako nám to často médiá ponúkajú. Pokračovať v čítaní

Módne doplnky – manžetové gombíky

Obľúbené, zaznávané, zabudnuté. Tak by som mohol stručne charakterizovať tento typ módneho doplnku pre mužov. Manžetové gombíky sú stálym prvkom mužského vkusu, elegancie a  štýlu takmer 800 rokov. No ich skutočný rozmach nastal až po objavení manžetových rukávov, (polovica 19. storočia), a la „French Cuff“  – čo značí francúzska manžeta. Tak, ako to už býva, spočiatku boli manžetové košele a gombíky výsadou vyššej spoločnosti, ale po roku 1860 sa vďaka výrobcom bižutérie stali dostupné aj širokej verejnosti. Dnes si slovenskí biznismani manžetové gombíky „obliekajú“ dosť zriedkavo. Kto vie prečo? Sú nepohodlné? Nepraktické? Alebo sú to naše predsudky, čo bránia požívať tento malý, no pritom veľmi vkusný módny doplnok vo väčšej miere?  Ktosi povedal, že manžetové gombíky sú vrcholom mužskej elegancie. Veľkou výhodou tohto malého doplnku je jeho úžasná originalita, zastúpená v dnešnej dobe skutočne širokým výberom. Aby sme sa „nestratili“ v spleti tvarov, farieb a materiálov, ponúkam vám zopár drobných rád, ako si uľahčiť výber.

Manžetové gombíky si v zásade vyberáme podľa:

1. príležitosti & outfitu (dôraz kladieme na vhodnosť a na to, ako chceme pôsobiť)

2. podľa typu materiálu (zlato, striebro, platina, chirurgická oceľ)

3. línie, či štruktúry nášho oblečenia (prúžky, linky, vzory…)

Kedy si môžete/máte „obliecť“ manžetové gombíky?

– svadba, promócie, významné rodinné sviatky…

– biznis priležitosti….

– naboženské ceremónie/slávnosti…

– neformálne príležitosti

V prípade výberu doporučujem prihliadať nielen na cenu, ale aj materiál, prevedenie a celkový dojem. Široký sortiment a výnimočnú kvalitu ponúka napr. nemecká firma Lindenmann.

Pri výbere gombíkov dbajte na kvalitu, pretože táto obozretnosť sa vám určite vyplatí. Lákavá cena môže spôsobiť  neskoršie rozčarovanie. Kliknite prosím na obrázok a pozrite si niektoré známe osobnosti a posúďte, ako pôsobia v manžetových gombíkoch elegantne!

 

 

 

Manžetové gombíky sú dokonalý doplnok napríklad aj na obchodné rokovanie. Môžete si vybrať aj z tých luxusnejších materiálov – zlata, striebra a platiny. Pamätajte, že manžetové gombíky sú šperk. Doplnok vášho outfitu a sú vyjadrením vášho osobného štýlu a vkusu. Preto sú aj vhodným typom na darček, ktorý je vždy jednoduchý, originálny a poteší na dlhú dobu.

Ako sa mať rád

Máte sa radi? Naučiť sa, ako sa mať rád môže byť ťažké, najmä v takých prípadoch, kedy nevieme čo to je, alebo potom vôbec netúžime. Kto myslí na sebalásku a samoľúbosť – ten nie je na správnej vlnovej dĺžke. Negatívne informácie, ktoré nás valcujú každý deň zohrávajú v našom podvedomí taktiež významnú úlohu v kultivovaní postoja „mať sa rád“.. Mnohé z týchto správ (stále hovoríme o negatívnych informáciách) boli zaznamenané niekedy v detstve…. Stavím sa, že mnohí z vás si ešte stále neuvedomujete, ako veľmi vás ovplyvnili (možno stále ovplyvňujú) vaši rodičia, kamaráti, učitelia!

Negatívne správy, ktoré ste možno počuli nemali priaznivý vplyv na vás: možno vám niekto hovoril, že ste boli babrák, nešikovný, na nič súci, neschopný atď. Keď s pokúsite spomenúť si na svoje detsvo – kto vás najviac chválil? A za čo? Ako často to bolo? Spomeniete si na nejakú príhodu, ktorá sa vám vryla do pamäti? Ako ste sa pri tom cítili? Pokračovať v čítaní

Meditácia – Ako meditovať

Meditácia je pre dušu rovnako prirodzená, ako dýchanie pre telo. Meditácia je starobylá duchovná disciplína a tvorí trvalú súčasť kresťanskej tradície. Je to jednoduchá cesta k nájdeniu pokoja vnútri každého človeka. Je to cesta k spojeniu s Duchom Krista.

✔ vyberte si tiché miesto

✔ pohodlne sa posaďte a udržujte vzpriamenú chrbticu

✔ zľahka zatvorte oči

✔ seďte čo najviac v kľude a bez pohybu

✔ zhlboka dýchajte, tak aby ste boli uvoľnení, ale zároveň bdelí

✔ pomaly, vnútorne, začnite hovoriť svoju mantru alebo modlitbu a načúvajte tomuto slovu, keď ho vyslovujete

✔ pokračujte zľahka, vytrvalo a verne v opakovaní tohto slova po celú dobu meditácie

✔ vráťte sa k svojmu slovu, akonáhle si uvedomíte, že ste ho prestali vyslovovať

✔ počas meditácie a každý nasledujúci deň opakujte rovnaké slovo

Nie je potrebné, aby ste svoju meditáciu hodnotili. Jej plody sa objavia vo vás, vo vašom živote a vo všetkých vašich vzťahoch k okoliu. Nestrácajte odvahu a nebuďte sklamaní z toho, keď zistíte, ako veľmi ste rozptýlení. Meditujeme práve preto, aby sme týmto rozptýlením predišli. A preto nie je potrebné, aby ste sa pokúšali potlačiť alebo snáď úplne zastrieť svoje myšlienky a obrazy. Proste ich nechajte prichádzať a odchádzať, ale svoju pozornosť sústreďte na mantru – teda na svoje modlitebné alebo posvätné slovo.

Slovo, alebo mantru, ktorú odporúčame, je MARANATHA.

Je to starobylá kresťanská modlitba pochádzajúca z aramejčiny, teda jazyka, ktorým hovoril Ježiš. Znamená „Pane, príď“, alebo tiež  „Pane náš, príď“, „Náš Pán je prítomný“. Opakujte toto slovo v štyroch rovnako dlhých slabikách, ma-ra-na-tha. Započúvajte sa do tohto slova, keď ho hovoríte, a obráťte k nemu všetku svoju pozornosť, ale nepremýšľajte o jeho význame. Rušivé myšlienky budú prichádzať a zase odchádzať, ale nijako sa ich nepokúšajte potlačiť alebo s nimi zápasiť. Jednoducho ich nechajte odísť. Keď zistíte, že ste opäť rozptýlení, alebo keď nejaká myšlienka alebo obraz zaujala vašu myseľ, jednoducho sa vo viere a láske vráťte k svojej mantre „ma-ra-na-tha“.

Meditujte dvakrát denne, skoro ráno a navečer.

Najvhodnejšia dĺžka meditácie je tridsať minút, ale môžete začať s dvadsiatimi minútami a postupne túto dobu predlžovať na dvadsať päť minút alebo celú pol hodinu. Buďte trpezliví, jednoduchí a neustávajte v praxi.

Meditácia je síce jednoduchá, ale vyžaduje disciplínu.

napísal Laurence Freeman, OSB – http://www.wccm.org/content/laurence-freeman-osb

P.S. „Keď sa náboženstvo obmedzí iba na vonkajšie a rituálne bohoslužobné úkony, stráca zmysel. Liturgia a rituály majú význam iba vtedy, keď sú inšpirované obrátením srdca. A práve o to sa snažíme, keď sa učíme byť tichší. V tichosti zrie vedomie, že sa Boh zjavil ľudstvu v Ježišovi a že sa Ježiš zjavuje nám, v našom srdci, svojim Duchom, ktorého poslal, aby prebýval v nás. Zmysel nášho života, rovnako ako zmysel liturgie sa nám odhaľuje, keď sme tomuto Duchu čo najplnšie otvorení.

Z vonkajšieho pohľadu sa môže meditácia javiť ako niečo statické, ako stav, v ktorom sa človek uzavrel vnímaniu. Avšak v reálnej skúšenosti má meditácia k statickému stavu veľmi ďaleko. Skôr ju možno chápať ako dynamické prebudenie sa k nášemu plnému potenciálu rastu. Touto plnosťou je rozširovanie nášho ducha v Ježišovej  láske. Uskutočňuje sa v prostote, detskej dôvere a úžase.

Nehľadáme žiadne zvláštne prežívania, či múdrosť. Nezaoberáme sa analýzou povrchných či vonkajších javov. To všetko je bezvýznamné v porovnaní s vedomím Ducha, ktorý v nás prebýva; toto vedomie pricháza, keď svoju myseľ odvrátime od vecí časných a pominuteľných a namiesto toho svoje srdce otvoríme tomu, čo trvá: Bohu a Božej láske ku každému z nás.

Je naprosto nevyhnutné, aby sme meditovali každý deň.

Meditácia  je pre dušu to isté, čím sú jedlo či vzduch pre telo. Musíme sa upokojiť a stíšiť, uschopniť sa pre videnie pravdy, ak máme žiť v Božom svetle.

Evanjelium nám znovu a znovu opakuje, že v našich srdciach svieti svetlo. To jediné, čo teda potrebujeme, je v pokore a láske sa tomuto svetlu otvoriť.“

John Main, “Make Nothing Happen,” WORD MADE FLESH, London: Darton, Longman, Todd, 1993 str. 20-21.

98 % ignorantov

Chcem písať možno aj o tebe milý mladý a úspešný, čo čítaš práve tieto riadky. Drvivá väčšina ľudí nikdy neodvádza svoju prácu na 100%. Viete prečo? Jednoducho im na nej dosť nezáleží. Šetria si energiu pre ďalšie aktivity. A viete, čo je na tejto celej veci najsmutnejšie?  Tie  „ďalšie aktivity“  sú často iba únikové činnosti, ktoré takmer nikdy nie sú sny po ktorých túžia. Ak chceš naozaj prežívať svoje sny na „vlastnej koži“, tak sa potom nešetri pre „budúce udalosti“, ale ži PRÁVE TERAZ A DNES!

Dávaj zo seba 100%
Tým, že sa alibisticky „šetríš“, obávaš sa svojich snov, túžob, či predstáv o živote, alebo sa nechávaš „prešpikovať“ tvrdou realitou dneška, prichádzaš o 100% svojich snov! Vieš prečo iba 2% ľudí dosiahnu v živote to, po čom túžili? Pretože nielen že snívali, túžili a svoje ciele si napísali na papier, ale hlavne svoje srdce a dušu vložili do tvojich snov, a tým si podvedome pripravovali príležitosti, získali inšpiráciu a skvelé nápady, ktoré im pomohli uspieť. Keď aj ty patríš k tým 98% ignorantov, je načase to zmeniť, nemyslíš? Pokračovať v čítaní

Meditácia – úvod

V článku Byť šťastný ako jeden z dôležitých krokov pri prežívaní šťastia bola spomenutá meditácia. Pretože ste prejavili celkom slušný záujem o túto problematiku – začneme sa meditáciou trochu viac zaoberať. Na začiatku vás chcem upozorniť na zopár dôležitých faktov:

… za posledné roky k nám „pricestovalo“ množstvo prúdov, zaručených techník, majstrov, guru…

…lekári meditáciu predpisujú pacientom ako spôsob ako si poradiť s bolesťou, srdcovými chorobami. depresiou…

…vedci „študujú“ jej účinky na mozog a imunitný systém…

… existujú tucty kníh, nahrávok, CD, či webových stránok o meditácii a meditačné kurzy sa organizujú v každom väčšom meste…

Neberiem nikomu slobodu pri výbere čohokoľvek, čo dnešný svet ponúka, avšak my sa budeme venovať kresťanskej meditácii, ktorá je v našich zemepisných šírkach prirodzene doma.

Mám na vás jednu otázku: „Čo vás napadne pri slove „meditácia“?“ Budhistický kláštor? Indický ašrám? Treba povedať, že mnohým z nás sa meditácia javí ako cudzorodý prvok, ktorý kresťanstvo „nepozná“, ale dnešný človek vyhľadáva?

Pripomeňme si pár historických faktov.

Meditácia je úzko previazaná s kresťanskou tradíciou prvého tisícročia. Len sme sa jej nevenovali, nevšímali si ju. Nebudeme analyzovať prečo, skôr sa ju snažme pochopiť a znovu objaviť.

Kresťanská meditácia nepochádza z Východu, ale doslova aj obrazne – z púšte. Púšť je biblickým symbolom pre odosobnenie sa od všetkého, čo človeka vzďaľuje od Boha.

V ranej cirkvi sa slovo „meditare“ vnímalo „nemyslieť analytickým spôsobom“, ale opakovať, „žuť“, „prevracať“ v srdci. Až neskôr v období scholastiky nadobudlo slovo meditácia viac intelektuálny zmysel: myslieť, analyzovať, premýšľať. A tak modlitba srdca uvoľnila cestu mentálnej modlitbe ako hlavnej podobe modlitby. A tu treba hľadať  príčinu toho, prečo sa postupne západná cirkev obmedzila iba na mentálnu modlitbu. Meditácia vo svojom pôvodnom význame nie je premýšľanie o Bohu, ale prebývanie v Božej prítomnosti.

Meditáciu môžeme vnímať ako „medicínu-liek“, kde „med“ znamená starostlivosť, alebo pozornosť. Meditácia je univerzálna spirituálna tradícia, múdrosť. Meditáciu môžeme jednoducho charakterizovať ako modlitbu srdca. A tak, ako bolo uvedené vyššie, ťažisko v nej sa presúva od myslenia – k srdcu, k Božej prítomnosti v nás.  Meditácia je kontemplatívny spôsob modlitby.

Stručne sa dá povedať, že podstatou meditácie je veta sv.apoštola Pavla z listu Galaťanom: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“

V ďalšom pokračovaní si povieme pár jednoduchých pravidiel kresťanskej meditácie.

« Staršie články