Dve cesty…

„Len dve cesty sú v živote: cesta pýchy a cesta pokory“, hovorí Marián Kuffa, farár zo Žakoviec. Odvážne tvrdenie, však? No poďme sa na to spoločne pozrieť trocha hlbšie. V poslednom čase si akosi častejšie všímam, alebo skôr uvedomujem, že pokora sa akosi vytratila z nášho každodenného života. Pýtam sa, prečo? Odpoveď nie je pre mnohých jednoduchá. Priznávam bez mučenia, že aj ja som dosť dlho tápal pri jej hľadaní. Takže prečo je pravej pokory málo? Lebo sme sebeckí, žijeme mnohokrát tak, že robíme len dobrý dojem na iných, vnímame iných ako horších od seba, žijeme v sebaklame… Možno sú medzi nami takí, ktorí sú presvedčení, že pokora je známkou slabosti, zakomplexovanosti, utiahnutosti, alebo nebodaj nízkej sebadôvery… Pravdou je však pravý opak. Pokračovať v čítaní

Kde sa stratila pokora?

Som 100% presvedčený že túto stránku čítajú iba tí, ktorí buď v živote niečo dosiahli, alebo sú pevne rozhodnutí niečo s tým urobiť. Čiže milí mladí a úspešní – otázka na telo: chcete byť naozaj úspešní? Možno si poviete – čo je to za nezmyselnú otázku. Denne však stretávam ľudí, ktorí síce kladne odpovedajú, ale nerobia pre to NIČ, aby boli úspešní. Čo je teda predpokladom úspechu? Šťastie? Náhoda? Kontakty? Správne načasovanie? Drzosť? Snenie? Využitie príležitosti? Správne informácie? Vysoké pracovné nasadenie? Lojalita? Môžete doplniť stovky ďalších dovetkov – ale aj tak presne neviete, či ten úspech príde a v takej kvalite o akej snívate! Ak pozorne počúvate seba, či kolegov a priateľov – jedno slovíčko z nášho slovníka akosi vypadlo… P O K O R A.  Že nič nové pod slnkom? Máte pravdu! Kde to žijem? Veď pokora sa dnes akosi nenosí. Pokora to je len pre slabochov. Dnešný dravý a rýchly svet slabochov „nemusí“. A keď sa tak nad tým zamyslím, čo tá pokora vlastne znamená? Vysvetlí mi to niekto? Jednoducho, priamo a zrozumiteľne? Pokračovať v čítaní