Naše zranenia…

Dnes som sa rozhodol písať o našich zraneniach. Nielen telesných, ale aj duševných. Nech sme akokoľvek silní, mocní, nebojácni,  rozumní, šikovní, moderní, racionálni, úspešní…. stále sme zraniteľní. Nestačí nám to, čo máme. Sťažujeme sa, alebo v nás prežívajú tiché výčitky, že nemáme dosť šťastia, talentov, úspechu, príležitostí, peňazí, fyzickej krásy, kariéry, či modernejšie auto, alebo prestížnejšiu dovolenku. Možno sme aj vďační, ale naša vďaka nie je úprimná a dokonalá. Možno máme vieru, ale ona nie je skutočná a naozaj silná. Sú medzi nami takí, čo sa uspokojili s tým čo majú. Nevyčnievajú, nezdvíhajú svoj hlas, nemajú ďalšie nároky. Čo myslíš, je to tak správne? Stačí ti to, čo máš, alebo máš nárok na viac? Stačí ti vzdelanie, práca, rodina, priatelia, koníčky, zabehnuté stereotypy? Áno, možno to niekomu stačí. Dnešný svet však od teba očakáva oveľa viac. Aké sú to očakávania? Pokračovať v čítaní