Manželstvo = prežitok? Nie – kríza vzťahov!

The Pew Research Center uverejnil nedávno výsledok prieskumu na tému manželstvo. Výsledky sú otrasné. Skoro 40% Američanov tvrdí, že manželstvo je prežitok! A viete, čo je výsledkom tohoto prežitku? To, že až 29% detí do 18 rokov žije s jedným alebo oboma rodičmi, ktorí sú rozvedení alebo nikdy neboli zosobášení, prípadne zosobášení sú, ale žijú oddelene. Aké „úžasné“ a „povzbudzujúce“! Kríza vzťahov zasiahla dávno aj rodinu. Čo myslíte, prečo? Je to bolesť našej doby? Veľkú starosť nám musí spôsobiť nápadne rýchly úpadok rodiny aj u nás, na Slovensku. Štatistiky posledných rokov svedčia o mimoriadne prudkom náraste rozvodov u nás. V roku 1993 sa rozviedlo 26% všetkých manželstiev, roku 2000 ich bolo už 35%, roku 2005 až 44%, minulého roka sme dokonca prekročili 50%. Kedysi bol rozvod na našich dedinách zriedkavý, dnes ním končí každé druhé manželstvo. Chcete poznať dôvod? Rozdiel pováh, názorov a záujmov, tiež manželská nevera a alkoholizmus. Krízu rodiny ukazujú tiež neregistrované voľné súžitia, ktoré sa stávajú módou.
Dramatizujem? Vôbec nie.  Často počúvam názor, že rozvodom sa manželia „rozumne dohodnú“ a deti sa z toho „otrasú“ veľmi rýchlo. Myslíte si, že je to skutočná pravda? Predstavte si, že podvediete manželku. Je to len „módny, chvíľkový priestupok“?. Nie, určite nie je. Je to poriadna rana! Rovnako tak aj rozvod je trvalá rana, ktorá má dlhodobé účinky nielen pre dve osoby, ale aj pre ich deti a pre ďalších partnerov i celé spoločenstvo, pre národ i štát a samozrejme pre cirkevné spoločenstvo. Jozef kardinál Tomko raz povedal: „Pred rokmi som čítal francúzsku knihu o osudoch detí z rozvedených rodín (Jeanne Delais, Le dossier des enfants du divorce, Paris 1967); boli to otrasné svedectvá, z ktorých mi utkvelo v pamäti priznanie jedného chlapca, ktorého obaja rodičia si našli nových partnerov: „Doteraz som nenávidel dve osoby, odteraz nenávidím štyri“.

Všetci tí, ktorí sme vyrastali v úplných rodinách vieme, že rodina je prvým a jedinečným miestom, v ktorom ešte ako deti získavame lásku a učíme sa úcte a rešpektu. Tu si uvedomujeme svoju vlastnú a neporušiteľnú ľudskú dôstojnosť. Rodina vytvára základy pre morálne a sociálne cítenie. Potrebujeme zázemie, základ, maják, istotu, ale aj školu, v ktorej sa ako členovia učíme, počúvame, slúžime si a rastieme. Rodina každú spoločnosť udržuje, pretože umožňuje šírenie života, dobra a civilizácie lásky. A práve tieto hodnoty sa akoby vytrácajú z našich rodín. Individualizmus, egoizmus, neochota sa zmeniť, počúvať, nechať si poradiť a iné fenomény deformujú rodinné vzťahy a človek potom hľadá „únik tam vonku“.

Dnes sa v zamestnaní kladie dôraz nielen na IQ, ale hlavne EQ – t.j. emocionálnu stabilitu a zrelosť. Čo myslíte, ako rozvod, rodinné hádky, či narušené vzťahy ovplyvňujú túto dôležitú oblasť ľudskej psychiky? Aké vzorce správania si zoberieme do života, keď vidíme, že môj otec, či mama podvádzajú jeden druhého a rozvod trvalo ovplyvní aj naše životné smerovanie? Žijeme ťažkú dobu. Táto doba však vyžaduje od nás silu viery, svedectva lásky a otvorenosti. Slaboch zlyhá. Silný aj keď padne sa poučí. Je na nás, do ktorej kategórie sa zaradíme.

Máte vlastnú skúsenosť, či prežitý príbeh?

Podeľte sa oň v komentároch.