Meditácia – Ako meditovať

Meditácia je pre dušu rovnako prirodzená, ako dýchanie pre telo. Meditácia je starobylá duchovná disciplína a tvorí trvalú súčasť kresťanskej tradície. Je to jednoduchá cesta k nájdeniu pokoja vnútri každého človeka. Je to cesta k spojeniu s Duchom Krista.

✔ vyberte si tiché miesto

✔ pohodlne sa posaďte a udržujte vzpriamenú chrbticu

✔ zľahka zatvorte oči

✔ seďte čo najviac v kľude a bez pohybu

✔ zhlboka dýchajte, tak aby ste boli uvoľnení, ale zároveň bdelí

✔ pomaly, vnútorne, začnite hovoriť svoju mantru alebo modlitbu a načúvajte tomuto slovu, keď ho vyslovujete

✔ pokračujte zľahka, vytrvalo a verne v opakovaní tohto slova po celú dobu meditácie

✔ vráťte sa k svojmu slovu, akonáhle si uvedomíte, že ste ho prestali vyslovovať

✔ počas meditácie a každý nasledujúci deň opakujte rovnaké slovo

Nie je potrebné, aby ste svoju meditáciu hodnotili. Jej plody sa objavia vo vás, vo vašom živote a vo všetkých vašich vzťahoch k okoliu. Nestrácajte odvahu a nebuďte sklamaní z toho, keď zistíte, ako veľmi ste rozptýlení. Meditujeme práve preto, aby sme týmto rozptýlením predišli. A preto nie je potrebné, aby ste sa pokúšali potlačiť alebo snáď úplne zastrieť svoje myšlienky a obrazy. Proste ich nechajte prichádzať a odchádzať, ale svoju pozornosť sústreďte na mantru – teda na svoje modlitebné alebo posvätné slovo.

Slovo, alebo mantru, ktorú odporúčame, je MARANATHA.

Je to starobylá kresťanská modlitba pochádzajúca z aramejčiny, teda jazyka, ktorým hovoril Ježiš. Znamená „Pane, príď“, alebo tiež  „Pane náš, príď“, „Náš Pán je prítomný“. Opakujte toto slovo v štyroch rovnako dlhých slabikách, ma-ra-na-tha. Započúvajte sa do tohto slova, keď ho hovoríte, a obráťte k nemu všetku svoju pozornosť, ale nepremýšľajte o jeho význame. Rušivé myšlienky budú prichádzať a zase odchádzať, ale nijako sa ich nepokúšajte potlačiť alebo s nimi zápasiť. Jednoducho ich nechajte odísť. Keď zistíte, že ste opäť rozptýlení, alebo keď nejaká myšlienka alebo obraz zaujala vašu myseľ, jednoducho sa vo viere a láske vráťte k svojej mantre „ma-ra-na-tha“.

Meditujte dvakrát denne, skoro ráno a navečer.

Najvhodnejšia dĺžka meditácie je tridsať minút, ale môžete začať s dvadsiatimi minútami a postupne túto dobu predlžovať na dvadsať päť minút alebo celú pol hodinu. Buďte trpezliví, jednoduchí a neustávajte v praxi.

Meditácia je síce jednoduchá, ale vyžaduje disciplínu.

napísal Laurence Freeman, OSB – http://www.wccm.org/content/laurence-freeman-osb

P.S. „Keď sa náboženstvo obmedzí iba na vonkajšie a rituálne bohoslužobné úkony, stráca zmysel. Liturgia a rituály majú význam iba vtedy, keď sú inšpirované obrátením srdca. A práve o to sa snažíme, keď sa učíme byť tichší. V tichosti zrie vedomie, že sa Boh zjavil ľudstvu v Ježišovi a že sa Ježiš zjavuje nám, v našom srdci, svojim Duchom, ktorého poslal, aby prebýval v nás. Zmysel nášho života, rovnako ako zmysel liturgie sa nám odhaľuje, keď sme tomuto Duchu čo najplnšie otvorení.

Z vonkajšieho pohľadu sa môže meditácia javiť ako niečo statické, ako stav, v ktorom sa človek uzavrel vnímaniu. Avšak v reálnej skúšenosti má meditácia k statickému stavu veľmi ďaleko. Skôr ju možno chápať ako dynamické prebudenie sa k nášemu plnému potenciálu rastu. Touto plnosťou je rozširovanie nášho ducha v Ježišovej  láske. Uskutočňuje sa v prostote, detskej dôvere a úžase.

Nehľadáme žiadne zvláštne prežívania, či múdrosť. Nezaoberáme sa analýzou povrchných či vonkajších javov. To všetko je bezvýznamné v porovnaní s vedomím Ducha, ktorý v nás prebýva; toto vedomie pricháza, keď svoju myseľ odvrátime od vecí časných a pominuteľných a namiesto toho svoje srdce otvoríme tomu, čo trvá: Bohu a Božej láske ku každému z nás.

Je naprosto nevyhnutné, aby sme meditovali každý deň.

Meditácia  je pre dušu to isté, čím sú jedlo či vzduch pre telo. Musíme sa upokojiť a stíšiť, uschopniť sa pre videnie pravdy, ak máme žiť v Božom svetle.

Evanjelium nám znovu a znovu opakuje, že v našich srdciach svieti svetlo. To jediné, čo teda potrebujeme, je v pokore a láske sa tomuto svetlu otvoriť.“

John Main, “Make Nothing Happen,” WORD MADE FLESH, London: Darton, Longman, Todd, 1993 str. 20-21.