Zamerajme sa na nátlak a peniaze: Míňate s priateľmi rozdielne?

Už sa vám stalo, že ste si sadli do reštaurácie, pozreli ste si menu, chceli ste odísť, ale aj tak ste ostali? Ostali ste preto, že ste nechceli, aby si niekto myslel, že je to pre vás príliš drahé?

Ak áno, nie ste jediný. Tiež som sa s týmto problémom trápil. Nie je to preto, že by som si nemohol dovoliť jesť drahé jedlá, pretože môžem. Nevidím však dôvod, prečo by som mal míňať všetky tie peniaze na drahé jedlo, keď ich môžem minúť lepšie inde.

Okrem toho som typický muž. Zjem takmer všetko, až kým už necítim viac hlad. Niekedy dokonca jedlo ani nevychutnám. Len sa “natankujem” akoby som bol auto a tankoval na “OMV” normálny benzín namiesto špeciálu.

Ak by to bola reštaurácia s výhľadom na západ slnka nad gréckymi ostrovmi ako jedna z tých, ktoré som nedávno navštívil na Santorini, potom by som zaplatil cenu za zážitok. Ale poludnia ako “som hladý, nájdime niečo, kde sa môžeme najesť”, vtedy môžem jesť takmer všade, kde je to blízko a kde je to zdravé.

Pred niekoľkými mesiacmi som sa po jazde na bicykli s priateľmi ocitol presne v takej situácii. Zastavili sme sa v jednej z ich obľúbených reštaurácii na ceste pod Michalskou bránou v starom meste v Bratislave.

Sú to milí ľudia, takže sme s mojou priateľkou súhlasili s ich voľbou. Vzali nás do skvelej reštaurácie, ale keď som uvidel menu, spadla mi sánka.

Bol som frustrovaný. Chcel som utiecť do najbližšieho McDonaldu na kurací šalát, ale keď som videl mojich priateľov ako sa tešia z toho, čo budú jesť, cítil som sa ako v pasci. Vyčaroval som najlepší falošný úsmev, aký som len mohol a objednal som si dosť jedla na to, aby som zahnal svoj hlad – čo je zvyčajne pomerne dosť veľa.

Keď to uzavriem, mali sme skvelé jedlo, ktoré si stále pamätám (keď si zapamätám jedlo, zvyčajne bolo dobré alebo totálne hrozné). Ale pointou je, že som bol rozhodne mimo mojej zóny pohodlia. A radšej, než by som niečo povedal, utratil som peniaze, ktoré som utratiť nechcel, pretože som nechcel, aby si naši priatelia mysleli, že sme menšími.

To jedlo ma stálo viac peňazí, než som očakával a tiež ma stálo moju vážnosť. Cítil som sa slabý, pretože som nemal dosť odvahy povedať mojim priateľom, že som nechcel minúť toľko veľa peňazí. Čo som mohol urobiť inak?

Mohol som k ním byť úprimnejší, keď sme sa prvýkrát bavili o tom, kde budeme jesť. Mal som povedať, kde sa cítim pohodlne skôr, než sme si vybrali reštauráciu. Keď teraz rozmýšľam nad profesiou, ktorú má jeden z mojich priateľov, mal som si uvedomiť, že hodnota našich peňazí je odlišná.
Pre mňa to, čo bude trvať roky, sú zážitky a veci, pre neho je to viac štýl, umenie a prepych. Nie je problém medzi týmito dvoma štýlmi v utrácaní, ale je dôležité vedieť, čo je hodné vašich peňazí. Pre niektorých z našich čitateľov je šetrenie peňazí dôležitejšie ako jedenie v skvelých reštauráciách. Pre iných je dôležitejšie vozenie sa v dokonalom aute.

V mojom prípade som mal myslieť na peniaze, ktoré moji priatelia utrácajú na “trendy veci” a mal som im povedať, aké sú moje limity.

Mal som byť k sebe úprimný. Časť dôvodu, prečo som mojim priateľom nič nepovedal bolo, že som im chcel ukázať, že aj ja si cením skvelé jedlo. Mám rád dobré jedlo, ale nemusí stáť viac ako CD Jamieho Culluma alebo ako fľaša dobrého vína. Vtedy som si to neuvedomil, ale keď nad tým spätne uvažujem, je mi veľmi jasné, aké boli moje pravé motívy. Ak by som nad tým chvíľu porozmýšľal, hneď by som to pochopil a pravdepodobne by som to urobil inak.

Chcieť na niekoho urobiť dojem je lož. Nie je to autentické a je to odpad. Prečo by som mal tak ťažko usilovať o to, aby si iní ľudia obľúbili osobu, ktorou naozaj nie som? Nemá to zmysel.

Verím, že ak by som tieto kroky v budúcnosti urobil, neocitol by som sa znovu v takejto trápnej a neúprimnej situácii. Ale aj keby som na to zabudol a ocitol sa znova v drahej reštaurácii (alebo v niečom podobnom), riešením je stále rovnaká úprimnosť.

Myslím si, že je lepšie pripustiť si, že som urobil malú chybu rýchlo, než pokračovať v luhaní a urobiť väčšiu chybu.

Patrím k tým typom ľudí, ktorí konajú prirodzene. Proces, ktorý som opísal, je pre mňa niekedy ťažký. Už sa v tom zlepšujem, hoci v tom ešte nie som majster.

Bojovali ste s takouto otázkou? Utrácate peniaze inak, keď ste s určitými ľuďmi? Ako ste to riešili ? Dajte nám vedieť v komentároch…..