Ponosy ako stratégia?
Napísal Kamil
Zaradené pod SEBADÔVERA
„Ponosy ako stratégia nefungujú. Všetci máme obmedzené množstvo času a energie. A čas, ktorý strávime fňukaním nám zrejme nepomôže splniť naše ciele a neurobí nás šťastnejšími“ – hovorí Randy Pausch. Čo urobiť v situácii, ktorá je na prvý pohľad „neriešiteľná“? Keď sa nám skutočne nedarí? V prvom rade prejavte vďaku. Vďaku za to, že máte problém. Nezabúdajte na to, že závisť a spomínané ponosy nie sú tou najlepšou cestou na vyriešenie situácie. Žiadny nezdar netrvá večne – je to iba dočasná prekážka v úspešnom živote. Slovami klasika„…neúspech je incident, ktorý možno votkať do tapisérie tvorčích úspechov“. Kam teda sústredíte svoju energiu? Do reakcie výhovoriek a sťažností, alebo začnete tvorivo myslieť? Spomeňte si na svoj cieľ. Prečo to robíte? Ako sa budete cítiť keď svoj cieľ dosiahnete? Nikdy prosím neprijímajte porážku! Jednoducho ju vytrhnite zo svojho myšlienkového pochodu. Myslite iba v mantineloch úspechu. Koncentrujte sa na kroky ktoré musíte práve v tejto chvíli urobiť. Usilovne sa snažte. Všetci vieme, že nič na tomto svete nebolo dosiahnuté bez usilovnej práce. Vaša schopnosť plniť náročné úlohy a nepoľaviť, keď sa objavia prvé prekážky je kľúčová pre dosiahnutie úspešných výsledkov. Neveríte? Predstavte si, že ste horolezec – máte dve možnosti ako vystúpiť na vysokú sedemtisícovku – po vlastných s enormným úsilím, alebo helikoptérou – priamo na vrchol. Ktorú možnosť si vyberiete?
Sme zvedaví na vaše reakcie v komentároch.
Vytlačiť
pošli do vybrali.sme.sk
mtmarek
rozhodne helikoptéru.
Edo Terry Poliak
určite po svojich . raz určite hej …
Viliam
…čo si budete vážiť viac? To, čo v živote dostanete zadarmo alebo to, čo ste si dávno vysnívali a teraz ste to už dosiahli? Tvrdou prácou a cieľavedomým úsilím, s pocitom šťastia a dôkazom, že je možné to dosiahnuť?
Keď som sa učil chodiť (jasné, že si to nepamätám) chvíľu trvalo, kým mi to začalo ako tak ísť, koľkokrát som padol na zem to neviem ale nakoniec som sa to naučil (a to som ani nemal poznačený termím v diári – dokedy to musím stihnúť). Dnes už okrem chodenia viem aj iné, dokonca už mám aj diár a modré pero 🙂 …jednoducho, dnes už toho vieme toľko, že naše ciele máme možnosť napĺňať rýchlejšie a efektívnejšie ako kedykoľvek predtým a predsa to nie je také jednoduché. V čom je asi ten problém? Máme málo cieľov alebo je ich až príliš veľa? Nevenujeme im dostatočnú pozornosť, zabúdame na ne? Sme čím ďalej lenivejší? Ťažko povedať, každý z nás je iný. Dôležité je, aby naše ciele boli reálne, dosiahnuteľné a aby každý ďalší ciel prekonával ten predošlý. Cesta k tomu ako byť úspešný nie je jednoduchá ale dá sa naplánovať, máme možnosť zvoliť si ju, je plná neúspechov (ako keď sme sa učili chodiť) ale je potrebné veriť, že cieľ dosiahneme.
Kamil
Výborný postreh, Viliam! Naše „chcenia“ sú veľmi dôležité. Keď nechcem, nevidím dôvod, príčinu, motív, alebo zmysel – tak to ani nedosiahnem. Cestu plnú neúspechov doporučujem vnímať ako „CESTU PLNÚ SKÚSENOSTÍ A ŽIVOTNÝCH POUČENÍ“. Držím všetkým mladým a úspešným palce v ich napredovaní! Kamil
Miriam
Ahoj Kamil!
Článok je super. Ja by som radšej použila ten vrtuľník, pokiaľ je to možné, ale keby to nešlo tak asi peši…ale hore na 100% dôjdem. Vrtuľníky sú dobré ale nie sú všade.
Inak sa riadim ešte heslom: N M S Z
??? kto vie čo to znamená ???? Miriam
apprentice
chcel by som vediet ze ten kto tu tresol ten vrtulnik ci sam tomu veri LOL ?! 😀