4 kroky ako pôsobiť sebaisto

Sebaistý človek sa nepotrebuje nijakým spôsobom presadzovať alebo uisťovať ostatných o svojich kvalitách – dojmom sebaistého človeka pôsobí vtedy, ak svoju pozornosť zameriava na okolie.

A k tomuto dojmu sa môžete dopracovať prostredníctvom nasledujúcich 4 krokov. Tieto kroky boli navrhnuté pre situácie, ktoré si vyžadujú to, aby Ste pôsobili sebaisto – napríklad pri prijímacom pohovore do zamestnania, pri prezentovaní svojho projektu v práci, alebo jednoducho pri nadväzovaní kontaktu so ženami.

Krok 1 – Popracujte na svojom výzore

Buďte viac ako iba priemerný. Urobte všetko, čo je potrebné pre to, aby Ste vyzerali absolútne tip-top. Nevyjdite von, kým sa nepresvedčíte, že nie je nič, čo by Vám mohlo sebadôveru narušiť.

Situácie, ktoré si vyžadujú to, aby Ste pôsobili sebaisto, nie sú práve najlepšími príležitosťami na to, aby Ste so svojím výzorom experimentovali. Nikdy zjavne neupútavajte pozornosť na seba – ak však so svojim oblečením budete experimentovať, presne to sa potom stane. Prestavte si, že sa Vás niekto opýta, „Je to nová košeľa?“ alebo „Kde Ste kúpili tieto topánky?“ Odpovedáte a automaticky očakávate z ich strany kompliment – ktorý však nedostanete. A presne tento typ otázok ohľadom Vášho oblečenia dokáže Vašu sebadôveru do veľkej miery narušiť.

Minimálne: Upravte svoj vzhľad tak, aby Ste na neho po tom, čo vyjdete von, už nemuseli myslieť a aby tak Vaša sebadôvera nemohla byť nijakým spôsobom ohrozená.

Krok 2 – Držte Vaše ruky pod kontrolou

Koľko ľudí pôsobí sebaisto, ak sa nervózne pohráva so svojimi rukami? Takéto správanie na Vás iba zbytočne priťahuje negatívnu pozornosť.

Aby Ste túto svoju nervóznu gestikuláciu obmedzili na minimum, skúste si predstaviť nejakú neviditeľnú čiaru niekde okolo vášho trupu a snažte sa svoje ruky držať pod ňou. Táto čiara by však nemala byť príliš nízko, aby Ste nepôsobili neprirodzene. Ide o to, aby Ste sa vyhli zbytočnej gestikulácii ukazujúcej Vašu nervozitu, ako napríklad dotýkanie sa tváre, pohrávanie sa s kravatou a tak podobne.

Nemyslite však príliš na túto čiaru. Základ je totiž to, aby Ste pôsobili uvoľnene a prirodzenie, nie strnulo a rozpačito. Ak máte problém s neprimeranou gestikuláciou, precvičujte si to v situáciách, ktoré si nevyžadujú pôsobiť sebaisto, ako napr. medzi svojimi priateľmi.

Minimálne: Držanie Vašich rúk pod kontrolou Vás udržuje pokojných, rozvážnych a duchaprítomných – čo má taký istý účinok aj na Váš jazyk, takže sa takto vyhnete aj zbytočným slovám ako napríklad „ehm“ alebo „umm“.

Krok 3 – Udržujte očný kontakt

Vytvorenie očného kontaktu je výborným spôsobom, ako pôsobiť sebaisto. Možno to však nebude pre Vás veľmi jednoduché. Ak s niekým rozprávate alebo niekoho počúvate, vyberte si nejaké miesto na jeho tvári, na ktoré sa môžete zamerať – niekde blízko ich očí. Mali by Ste pôsobiť, že im pozeráte priamo do očí. Týmto bodom môže byť obočie alebo miesto medzi ich očami.

Všetci vieme, že neschopnosť pozerať sa druhému človeku do očí vzbudzuje nedôveru – tiež však vieme, že ak sa na niekoho príliš uprene pozeráme, môže to pôsobiť dosť nepríjemne. Preto by Ste v tom mali nájsť rovnováhu.

Minimálne: Náš pohľad hovorí o mnohých našich emóciách a úmysloch, ktorých si ani nemusíme byť vedomí. Našim cieľom je preto mať tieto emócie a úmysly pod kontrolou.

Krok 4 – Stojte si za tým, čo hovoríte

Ak niečo vyhlásite, vo vnútri sa aj rozhodnite stáť si za tým. To znamená žiadne dodatky, opravy, alebo prispôsobenia na základe určitých okolností. Sebaistí ľudia vyslovujú svoje tvrdenia presvedčivo a s istotou.

Hranica medzi istotou a tvrdohlavosťou je veľmi jemná, preto to neznamená, že budete na život a na smrť obhajovať čokoľvek, čo poviete. Byť otvoreným aj iným možnostiam má veľa pozitív. Určité zastieranie toho, čo povieme, však môže dojem sebadôvery aj narušiť – či už je to ustúpenie alebo jednoducho vzdanie sa svojho názoru. Ak chcete byť pre ostatných vierohodným, nemôžete pôsobiť váhavo a nerozhodne.

Minimálne: V tomto kroku sa minimálne naučíte poriadne si všetko zvážiť prv, ako to poviete nahlas.

Článok napísal Daniel Shaw