Stres

Stres je v dnešnej dobe jedným z najpoužívanejších slov. Počujeme o ňom z televízie, z rozhlasu, čítame o ňom v časopisoch.
Sme strašený jeho nepriaznivým vplyvom na život moderného človeka. Avšak veľa ľudí nemá pojem o tom, čo slovo stres znamená a ako môže ovplyvniť kvalitu života.

Stres je pojem, ktorý po prvý krát použil endokrinológ Hans Selye. Definoval ho ako všeobecný adaptačný syndróm, ktorý je charakteristický pre stresovú reakciu. Podnet, ktorý vyvoláva stresovú reakciu nazývame stresor. Odlišujeme stres psychický a fyzický. Napr. popálenie predstavuje fyzický stres, kedy organizmus sa musí vysporiadať s obnovou poškodeného tkaniva. Psychický stres je stav spôsobený vonkajšími záťažovými podmienkami, ktoré vedú k zmene v organizme a k vnútornému prežívaniu. Stres sa prejavuje na subjektívnej (psychickej) a fyziologickej úrovni.

Medzi subjektívne príznaky patrí nepríjemne zafarbený pocit duševného napätia až predráždenosti, duševné rozladenie, strach/úzkosť, nepohoda, zlosť, či pocit únavy a ochablosti. Na fyziologickej úrovni je stres spojený s viacerými hormonálnymi a telesnými zmenami ako zvýšené vylučovanie adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu, zrýchlenie pulzu a zvýšenie tlaku krvi, zrýchlenie dýchania, či zvýšenie potivosti.

Ľudia trpiaci chronickým stresom si stále udržujú vyššiu hladinu aktivácie. Tomu kto v tomto stave žije dlhší čas pripadá bežné, že si nedokáže naozaj oddýchnuť, uvoľniť sa. Nastáva duševná i fyzická únava, ako odpoveď na dlhodobú stresovú situáciu. Únavu nemožno chápať čisto negatívne. Pôsobí ako poistka, upozorňuje organizmus, že záťaž sa blíži k úrovni, kedy treba začať uvažovať o odpočinku.
Niektoré nepríjemné vplyvy okolo nás (medzi ktoré patrí aj stres) nepoškodzujú priamo telesne, ale sprostredkovane svojimi vplyvmi na psychiku, vznikajú tzv. psychosomatické choroby (vysoký krvný tlak, arterioskleróza, obezita, problémy so zažívacím systémom ale i imunitným systémom).

Stres je teda nebezpečným faktorom pôsobiacim na náš organizmus. Bolo by ale chybou myslieť si, že ideálny je život bez akéhokoľvek stresu. Stresu sa v živote vyhnúť nedá, a nebolo by to ani vhodné. Pretože regulačné systémy, ktoré zaisťujú adaptáciu na stres by zakrpateli a my by sme potom v prípade vystaveniu nevyhnuteľnému stresu zahynuli.
Jedným zo spôsobov, ako znížiť negatívny dopad stresu na organizmus je fyzická námaha. Stresová situácia vybudí aktivačnú hladinu. Fyzickou námahou túto uvoľnenú energiu využijeme. Je ale dôležité spojovať telesnú námahu s kladným citovým zážitkom (príjemný partner/ka, pekné prostredie a pod.) a nepristupovať k nej ako k povinnosti.

Mgr. Lukáš Chovanec
diplomovaný kondičný tréner