Vaša električka
Napísal Kamil
Zaradené pod SEBADÔVERA
Snažíte sa, pracujete s nasadením, boríte sa s prekážkami a stále nič. Výsledok neprichádza. Možno už strácate odvahu. Napádajú vás pochmúrne myšlienky – „zasa ďalší neúspech“. Poznáte to? Ja osobne áno. A zažil som to mnohokrát. Aký je na to najlepší liek? Nestrácať odvahu. Daniel Shaw (môj biznis partner) mi raz povedal:“Zapamätaj si Kamil jednu zásadnú vec, okolo nás je nepreberné množstvo príležitostí. Neobzeraj sa dozadu, keď si ju nevyužil. Nemusíš nasadnúť do každej električky. Veď o 15 minút pôjde ďalšia“. Triviálne jednoduché. Priznám sa, že ma to až zarazilo. Zastavil som sa a premýšľal. Obzeráme sa za stratenými príležitosťami, robíme si výčitky a v noci sa prebúdzame zo sna. A výsledok? Vzdávame sa. Prestávame sa snažiť. Väčšina ľudí, ktorí nedosiahnu v živote toľko, koľko by chceli nezaostávali kvôli nedostatku svojich schopností, ale hlavne preto, lebo sa vzdali príliš skoro. Úspešní dobre vedia, že je to sústredené úsilie a koncentrácia, ktorá ich priviedla k vytúženému cieľu. A určite poznáte na Slovensku ľudí, ktorí im patrične závidia – „vy máte ale šťastie, narodili ste sa pod šťastnou hviezdou“. Títo ľudia zostávajú slepí. Nevidia to, čo je za oponou vášho úspechu. Trpezlivosť, nadšenie, starostlivý prístup a usilovná práca. Kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody. Končím slovami slovami Thomasa Edisona, ktorý to tak výstiže vyjadril: „Veľa ľudí preto premárni príležitosť, lebo je prezlečená do montérok a tvári sa že je práca“.
Podarilo sa aj vám „prepásť“ príležitosť? Dajte nám vedieť v komentároch.
Jozef Magda
Pridám aj ja jeden citát neúspešných:
Práca nie je zajac, počká aj dva – tri dni.
Odpoveď osudu:
Alebo sa nájde niekto, kto ju urobí a urobí ju dobre a vám ujde ďalšia električka.
Roman1
…a koľko ich bolo 😉 žiaľ u mňa nie je problém nájsť príležitosť, ale zotrvať pri nej…potrebujem si zlepšiť asi koncentráciu a orientáciu na výsledok
Tequicka
Súhlasím s uvedenými komentármi, avšak v živote každého z nás musí byť niekto, kto nám ukáže, ako taká príležitosť vyzerá, ako sa na ňu pozerať s nezastretým a predsudkami nezatienenými myšlienkami.
Otvorená myseľ, pravej hemisféry je málo využívaná každým z nás, je to tá časť mozgu, kde sa cibrí emócia, talent jednoducho „netechnické“ premýšľanie.
Otvorená myseľ, ktorá môže byť pripravená na neuveriteľné veci, pretože jej technická nebráni v tom nad tým premýšľať.
Avšak my, občania tejto krajiny sme boli zrodený a vychovaní a ešte stále vychovávaní sme s trénovaním ľavej hemisféry, naučiť sa čítať, počítať (spočítate si dobre výplatu)-tento komentár učiteľky je bezcenný, pretože mzdové oddelenie sa nemýli. Čo ďalej, ako nás pripravuje, systém, rodičia, okolie na to aby sme videli príležitosti? Nijako, a preto jedna časť nášho mozgu nevie pracovať, nikto jej neukázal slobodné myslenie, bez hraníc a zábran.
Bez učiteľa príležitostí ich nikdy neuvidíme, pretože náš mozog je inak naplánovaných, naprogramovaný. Ale čim to je? Je to snáď tým, že nemáme voľné prostriedky ktoré nám umožňujú ísť lyžovať do Álp keď sa nám práve zachce? Pretože sa krčíme a dúfame, že jedného dňa príde ta pravá príležitosť? Si hovoríme, len čo splatíme, úvery, hypotéky, a iné olovené gule pri našom krku potom príde spontánnosť a potom tie príležitosti uvidíme? NIE! Musíme, si nájsť učiteľa, ktorý nám ukáže aspoň jedinú jednu príležitosť a otvorí nám oči.
Spoznala som úžasnú kamarátku, ktorá je zverolekárka, úplne mi vyrazila dych tým že ide na Nový Zéland, len na pár mesiacov. Predstavte si tu nádheru, nemusí ani ovládať reč príliš dobre, pôjde tam v období keď sa kotia ovce, vie ako čo po zverolekárskej stránke a je to úžasné a bez ďalších komentárov. A čo ja? Ja budem snáď mať právnika titul JUDr. A na druhej škole ukončím Mgr. Medzinár. Vzťahy. V zahraničí nikto nepozná (JUDr. Mgr) až 3 stupeň, čo musím vedieť ja ak budem chcieť pracovať v tejto oblasti v zahraničí? Predovšetkým jazyk, miestne zákony atď….
V tej chvíli keď som videla tu jej obrovskú šancu a závidela som jej prácu, každý deň behá za zvieracími zákazníkmi, niekedy robí aj víkendy pretože kasička sa musí zaplniť. Čo robím ja? Pracujem v „chlieviku“ v kancelárií, snažím sa udržať si jednu či dve brigády a v podstate s tým svojím byflovaním jazykov a učenia sa, som stále sama nad knihami jediné čo mi robí spoločnosť je nočná lampa, a hrnček čaju.
Ako ja v takomto prostredí využijem hemisféru, ktorá sa volá predstavivosť? Zábava, voľné zmýšľanie, oslobodenie sa od nudnej zemskej príťažlivosti? Nijako.
Vám, ktorí máte slobodné zmýšľanie úprimne závidím.
Na druhej strane, stojí za to aby ste si vzdelanie dorobili v akomkoľvek veku, je to dôležité, pre to čo príde.
Všetko dobré, želá Tequička