>Video – Vianočná večera v Keni 2008

>Už je síce február a niektorí z vás už možno na Vianoce pomaly zabudli, no pre nás boli minuloročné Vianoce nezabudnuteľné. Nie je každý deň máme možnosť vidieť tváre ľudí, ktorí dostali dar od niekoho, koho predtým nepoznali.

Viacerí z vás prispeli na jedlo pre rodiny zo slumov v Nairobi a náš malý „slovensko-africký team“ mal tú vzácnu príležitosť navštíviť domovy chudobných rodín s posolstvom:“Dnes bude mať vaša rodina Štedrú večeru“. Košíkovú brigádu sme v africkom prostredí upravili na „lavórovú“, nakoľko lavóre sú pre rodiny omnoho praktickejšie. Môžu ich využiť na umývanie či pranie. Každý lavór obsahoval nasledovné potraviny:

• 1 kg múka
• 1 kg soľ
• 1 kg cukor
• 1 kg ryža
• Pol litra mlieka
• 1 liter oleja
• banány, mango, pomaranče, mrkva

To všetko stačilo na prípravu vianočnej večere pre jednu rodinu. Z múky sa v Keni na Vianoce robia chapatti, niečo ako slovenské lokše. Ryža patrí k základným potravinám, no a mlieko je hlavne pre deti veľmi vzácne.

Každý lavór dostal odkaz s nasledovným textom v swahilštine:
„Tento dar k vám prichádza od vašich priateľov zo Slovenska, ktorým na vás záleží. Ak raz budete môcť, urobte niečo podobné pre niekoho iného.“

Prvá zastávka bola v slume Ngong, kde zakladateľ detského domova Detská záhrada, Moses Ndungu, založil školu. Budova z vlnitého plechu síce skôr pripomínala garáž, ale 50 lavórov s jedlom sa do nej bez problémov zmestilo. Z tohto provizórneho skladu si každý člen distribučného tímu zobral, tí ambicióznejší aj dva. Prekvapila nás návšteva zástupcov miestneho starostu, ktorý sa ponúkol, že bude jedlo roznášať s nami.

K nášmu osem člennému tímu sa postupne pridávala celá dedina a húf ľudí si to šinul medzi chatrče z vlnitého plechu. Učiteľka zo spomínanej školy poznala rodiny jej žiakov a tak sme postupne navštívili 50 rodín. Asi najsilnejší zážitok bola návšteva domu, v ktorom bývala pani, chorá na rakovinu. V Keni je prístup k zdravotnej starostlivosti takmer nulový. Boli sme jedni z mála návštevníkov, ktorí tejto pani priniesli jedlo a zaujímali sa o jej stav. Ako sme sa dozvedeli, táto pani večer zomrela. Chceme veriť, že sa v jej posledných chvíľach necítila opustená.

Reakcie na dar od cudzích ľudí boli rôzne. Prekvapené tváre, široké úsmevy, niekedy náznaky sĺz, objatia, „ďakujeme, deti sa budú tešiť, príďte aj o rok, ďakujeme…“

Slnko strašne pálilo a nosiť niekoľko kilové lavóre s jedlom nás poriadne vyčerpalo. Silu nám dodávali obdarovaní miestni obyvatelia, ktorí potom, čo dostali dar s jedlom, putovali pomedzi domy s nami a chceli sa podieľať na odovzdávaní vianočného prekvapenia. Z 8-člennej posádky sa stal asi 20-členný zástup nadšencov.

Podobne to vyzeralo pri rozdávaní lavórov rodinám detí zo slumu Kawangware, kde sa nachádza detský domov. Už presne nevieme ako, ale počas cesty nám v mikrobuse pribudla malá sliepka, ktorá sa pohodlne usalašila pod sedadlom a cestu po slume absolvovala s nami.

Navštívili sme niekoľko rodičov, ktorí sa pre chorobu AIDS nemohli o svoje deti starať a tak ich umiestnili v Detskej záhrade. Boli veľmi vďační, že aspoň Vianoce budú môcť stráviť so svojou dcérou alebo synom pri teplej večeri.

Starší chlapci z Detskej záhrady, ktorí lavóre celý deň rozdávali s nami, nám pri hodnotení akcie povedali, že na ten deň nikdy nezabudnú. Sami sú siroty a šanca darovať niečo druhým ľuďom bola pre nich vzácnou skúsenosťou.

„Môžeme ísť s vami aj budúci rok?“ pýtali sa viacerí z nich. Ešte nevieme, či sa Vianočná večera v Keni zopakuje. Veľmi by sme chceli, aby deti, ktorých rodiny od nás tento dar prijali, raz v tejto tradícii pokračovali.

Tým z vás, ktorí prispeli na jedlo pre ľudí, ktorých ste nikdy nestretli, chceme veľmi pekne poďakovať. Ak chcete vidieť ich reakcie na váš dar, pozrite si toto krátke video.

Viete o tom, že tu máte možnosť k tomuto článku napísať svoje reakcie a komentáre? Stačí ak kliknete na „komentarov“ a svoj názor jednoducho napíšete.