Všetko je úžasné, ale nikto nie je šťastný.

>Veľa ľudí sa ma pýta na „veci ohľadom finančnej krízy“ a tak som si povedal, že vám napíšem ako to cítim ja.

Aby som bol úprimný, páči sa mi idea finančnej krízy. Možno sa potrebujeme vrátiť k jazdeniu na koňoch a k oraniu polí, aby sme si vypestovali niečo k jedeniu. Myslím, že by nás to vrátilo späť do reality. Teraz je všetko také úžasné, ale len málokto je šťastný.

Zmeny, ktoré sa stali v našich životoch sú neuveriteľné. Vyrástol som v dome bez telefónu, potom sme mali telefón s veľkým číselníkom na vytáčanie čísel. A s takýmto telefónom v ruke ste nemohli kráčať k autobusu alebo k autu. A boli sme smutní, keď v telefónnom čísle, ktoré sme vytáčali, bola nula, lebo číselník sa musel otáčať dlhšie.

Musel som ísť do banky, keď som si chcel vybrať peniaze a keď mi peniaze došli, povedal som:“Už si teraz nemôžem kúpiť viac vecí.“
Sme rozmaznaní. Vytiahneme si svoje mobilné telefóny a sme rozladení, ak nedostaneme potvrdenie cez sms. Zabúdame, že náš telefón musí poslať rýchlosťou svetla signál cez polovicu krajiny a späť k nám. Nemali by sme byť aspoň trošku trpezlivejší alebo vďačnejší?

Hovorili ste s niekým, kto nedávno letel lietadlom? A musel čakať 40 minút než moho nastúpiť do lietadla a rozčuľovalo ho to? A čo sa stalo potom? Letel vzduchom a zažil zázrak aerodynamiky tak ako vták? Je to úžasné! A my na to zabúdame. Sedíte na stoličke na oblohe. A potom poviete, že to bolo nepohodlné.

Let bol oneskorený? Ja letím domov do Anglicka zo Slovenska niečo vyše hodiny a kedysi to ľuďom trvalo pešo niekoľko mesiacov a mohli umrieť, keď museli prejsť cez bojové polia alebo mali počas cesty babätko.

Všetko, všetko je úžasné! Buďte šťastní – a ceňte si to skôr, kým sa to stratí…