Je zákazník náš pán?

Dnešné ráno, po dobrej squashovej hre, som sa cítil pomerne hladný a rozhodol som sa objednať si v reštauračnom vozni vo vlaku na ceste z Piešťan do Bratislavy zapečené vajcia so slaninou.

Ako som spomenul už skôr, pokúšam sa využívať môj cestovný čas na písanie článkov a vyhľadávanie počas hodinovej cesty vlakom.

Takže si viete predstaviť moju úzkos, keď som uvidel toto znamenie:

Položil som si svoj notebook do lona, ale prísna čašníčka mi povedala, aby som ho zatvoril alebo aby som odišiel. Po prvé, prečo ponúkajú v reštauračnom vozni elektrické zástrčky a slúchadlá, ak nemôžete používať svoje notebooky alebo slúchadlá?!:

A po druhé, o koľko viac zákazníkov by mali, ak by im dovolili používať notebooky so slúchadlami (aby ostatní neboli rušení)?

Žijeme vo veku elektroniky, kedy noviny a knihy vystriedali online noviny a médiá. (Všimol som si, že ani „Wagon Slovakia“ si to neuvedomil, keďže je september a oni na stoloch stále ponúkajú svoj magazín z januára):

Aké skvelé by bolo pre cestujúcich, ak by vo vozni ponúkali bezplatný bezdrôtový internet? Nepodnietilo by to viac mladých ľudí, aby cestovali vlakom? Viac ako určite!

Prepáčte prosím, že si ventilujem moju frustráciu tu v tomto článku o tom, ako často odrádzame svojich zákazníkov od využívania našich služieb alebo nákupu od nás. Táto cesta vlakom ma priviedla k zamysleniu sa nad mojimi spoločnosťami a koľko existuje bezmyšlienkovitých pravidiel alebo situácií, ktoré odstrašujú mojich zákazníkov, sponzorov a čitateľov.

A čo vaša spoločnosť? Spomeniete si na nejaké…..